Notoricky známa ľudová pieseň tvrdí, že na Kráľovej holi stojí strom zelený.
Veľmi ťažko predpokladať, že na samom vrchole kedysi skutočne stál, aj keď pôvodná vegetačná pokrývka Kráľovej hole (1 946 m) v Nízkych Tatrách bola ľudskou činnosťou poriadne pozmenená.
Najmä pasením v minulosti, najradikálnejším zásahom však bolo vybudovanie televíznej retranslačnej a vysielacej budovy na samom vrchole s typickým stožiarom v roku 1960.
Človek zmenil panorámu legendami opradeného vrchu, jedného zo symbolov Slovenska k horšiemu, našťastie, na populárnej Kráľovke ostalo ešte stále čo obdivovať.
Dôležité rozvodie
Mohutný masív Kráľovej hole leží na hranici východného a stredného Slovenska a je najvyššou partiou východnej časti Nízkych Tatier, ktoré dostali podľa nej aj pomenovanie - Kráľovohoľské Tatry.
Kráľova hoľa je hádam najdôležitejším rozvodím Slovenska - na jej úbočiach pramenia tri rieky - Hron, Čierny Váh a Hnilec, pričom ďalší z tu prameniacich potokov, Bystrá, je významným prítokom Hornádu.
Oblá hoľa má zaujímavý satelitný vrchol alebo predvrchol v podobe Kráľovej skaly (1 690 m) v juhovýchodnom úbočí.
Jej skalný, bridlicami tvorený vrchol vytvára zaujímavý kontrast s oblými tvarmi Kráľovej hole.
Výhľadové eldorádo
Turistov azda najviac láka pohľad z vrcholu, ktorému nechýba veľa ku dvom tisíckam metrov.
Všeobecne sa ráta medzi najkrajšie na Slovensku vôbec a možno z neho obsiahnuť pohoria od Slanských a Zemplínskych vrchov na východe, až po najzápadnejšie výbežky Nízkych Tatier a Chočské vrchy na západe.
Samozrejme, na južnej strane dominuje výhľadu nekonečný priestor Slovenského rudohoria a Poľana, na severe dominujú Vysoké a Západné Tatry.
Za extrémne dobrých zimných viditeľností sa dajú vidieť aj vrcholy severnej Moravy (skupina Praděda) a severného Rumunska (Maramurešské vrchy a Rodna).
Za priaznivého počasia sa dá na vrchole sedieť hodiny a ako pred plastickou mapou sa učiť v praxi zemepis Slovenska.
Na Kráľovu hoľu vedie nový náučný chodník Čítajte Geomorfologické zaujímavosti
Okrem toho ponúka Kráľova hoľa aj ďalšie zaujímavosti. Na hlavnom hrebeni, smerom na západ, lemujú hrebeň zaujímavé vežovité skalné útvary.
Sú z kryštalickej bridlice, doskovito uložené a možno na nich pekne dokladovať dôsledky vody a mrazu, teda periglaciálnej modelácie reliéfu.
K nim patria aj takzvané tufury (zvlnené pôdy), teda pôdne kopčeky, ktoré modelovali ľadové ihličky.
Severné úbočia masívu Kráľovej hole, vrátane od západu susediacich vrchov hlavného hrebeňa, nesú znaky ľadovcovej modelácie.
Pochopiteľne, nebol to pevninský ľadovec, ale lokálne údolné ľadovce, či skôr firnoviská, ktoré ojedinelo vznikali počas štvrtohorných období, zvaných glaciály, aj v záveroch severných dolín masívu Kráľovej hole.
Pre peších aj pre skialpinistov
Fantastickým zážitkom sú najmä v júni aj rozkvitnuté alpínske hole, nad hranicou kosodreviny, kde pestro kvitne viacero zaujímavých vysokohorských druhov rastlín, ktoré tu majú početné zastúpenie.
V zime zasa vyhľadávajú okrem peších turistov svahy Kráľovej hole najmä skialpinisti, ktorí tu majú ideálne terény.
Kráľova hoľa je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.
Ako na Kráľovu hoľu
Na vrchol Kráľovej hole vedie päť výstupových značených ciest, asfaltová účelová komunikácia a navyše aj hrebeňový chodník.
Dve značky vedú z obce Telgárt (881 m). Červená vedie lesom, neskôr hoľou, je pomerne pohodlná (pravda, ak si odmyslíme vyše tisícmetrové prevýšenie) a trvá 3 a 1/4 hodiny.
O niečo náročnejšia je zelená značka, vedúca cez vrchol Kráľovej skaly (1 690 m), zaberie 3 a 3/4 hodiny.
Z Horehronia vedie ešte pomerne pohodlná a vzhľadom na dobrý prístup aj hojne využívaná modrá značka zo Šumiaca (880 m) cez Predné sedlo (1 451 m) s nedávno otvorenou turistickou chatou, za 3 a 1/4 hodiny.
Azda najkrajšou cestou je tá zo sedla Pusté pole, ktorá je kombináciou žltej a modrej značky, vedie cez skalný amfiteáter Martalúzka s pekným vodopádom a trvá 3 a 1/2 hodiny.
Napokon, krajinársky pekná, ale zdĺhavá cesta je zelená značka z Liptovskej Tepličky (919 m) cez sedlo Záturné (1 210 m), ktorá zaberie 4 a 1/4 hodiny.
Pre náročnejších cyklistov, ale aj pohodlných peších je určená asfaltka zo Šumiaca.
Inšpirujte sa na sviatočný výlet. Zimný Čergov je nádherný Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
