POPRAD. Zonáciu Tatranského národného parku (TANAP) stále brzdia nevyriešené vlastnícke vzťahy na jeho území.
"Rokovania s vlastníkmi pôdy, samosprávami, podnikateľmi a ochranármi však intenzívne pokračujú," povedal minister životného prostredia László Sólymos.
Nevedel však povedať, kedy by zonácia najväčšieho slovenského národného parku mohla byť realitou, pretože vlastnícke vzťahy sú tam mimoriadne komplikované.
„Na zonácii pracujeme veľmi intenzívne,“ vyhlásil Sólymos.
Štát sa musí dohodnúť s vlastníkmi

V národných parkoch je veľké množstvo majiteľov pozemkov, urbárov či štátnych vlastníkov, s ktorými sa musí štát dohodnúť na užívaní ich pozemkov.
Zákon pritom ponúka rôzne možnosti, či už nájom, odkúpenie, finančnú kompenzáciu alebo výmenu pozemku.
Minister vysvetlil, že štát musí vlastníkov kompenzovať za obmedzovanie ich činnosti, pretože vo vyšších stupňoch ochrany je obmedzená ľudská činnosť, napríklad zakázaný výrub stromov, a štát im vlastne zoberie možnosť ekonomicky obhospodarovať ich majetok.

“Vedú sa komplikované rokovania s majiteľmi, no nedá sa to robiť nasilu. Vlastníci majú svoje vlastné predstavy a záujmy, štát na druhej strane má len určité možnosti, či už finančné alebo legislatívne,” konštatoval Sólymos.
Deväť parkov
Slovensko má celkovo deväť národných parkov.
Ešte v roku 2004 prešiel zonáciou najmenší národný park na Slovensku – Pieninský národný park.
Zonácia podľa nových pravidiel sa zatiaľ uskutočnila iba v jednom - v Slovenskom raji.

A práve skúsenosti zo Slovenského raja podľa Sólymosa ukazujú, že dobre fungujúci národný park prináša benefity tým, ktorí na jeho území žijú, pracujú alebo podnikajú.
“V Slovenskom raji už začali pociťovať, že služby, ktoré ponúkajú, majú v národnom parku vyššiu hodnotu. Keď začne zazónovaný národný park fungovať v určitom režime, dajú sa tam vytvárať podmienky na zvelaďovanie regiónu,” zdôraznil šéf envirorezortu s tým, že obce i majitelia pozemkov môžu profitovať na ekosystémových službách, ktoré tento park ponúka.
Minister preto verí, že pozitívne skúsenosti zo Slovenského raja uľahčia zonáciu v ďalších národných parkoch.
“Tamojší obyvatelia už nevidia len tie obmedzenia, ale cítia aj benefity,” uzavrel.
Náročnejší proces
Cieľom zonácie je vytvoriť v národných parkoch celistvé územia, od tých s najprísnejším stupňom ochrany prírody, až po tie, ktoré budú slúžiť pre oddych a rekreáciu.
V prípade zonácie Tatranského národného parku ide oproti Slovenskému raju o náročnejší proces, a to vzhľadom na počet vlastníkov a dotknutých osôb ako aj na rozlohu.
Územie národného parku TANAP zaberá rozlohu viac ako 73-tisíc hektárov a jeho ochranné pásmo viac ako 30-tisíc hektárov.
Jednotlivé rokovania a práce spojené s plánovanou zonáciou začal rezort životného prostredia už v roku 2012.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš