POPRAD. V Podtatranskom múzeu v Poprade otvoria v roku 2018 stálu expozíciu nálezov z hrobky germánskeho veľmoža, ktorú preskúmali archeológovia v popradskom priemyselnom parku v roku 2006.
Expozíciu pripravuje v spolupráci s múzeom Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Hrobku chce prezentovať v podobe, akú mala v čase pochovania veľmoža.
Vystavia originály
Hrobová komora imitujúca drevený dom nemá obdobu v celej Európe a pre jej význam a zachovalosť ju prirovnávajú až k Tutanchamónovi.
Vystavené budú originály.
Hra z kniežacej hrobky v Poprade je európskym unikátom Čítajte „Návštevníci uvidia všetky unikátne súčasti hrobovej architektúry, to znamená drevený sarkofág v podobe domčeka so sedlovou strechou, súčasti mobiliára ako stolček, drevené máry alebo lôžko vysústružené z tisového dreva, ktoré bolo pôvodne obložené strieborným plechom,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta.
K unikátnym nálezom starým viac ako 1 600 rokov patrí aj stôl, ktorého doska je takmer meter široká a bola vyrobená z jedného kusa topoľového dreva.
Hrobku vybielili vykrádači
Drvivú väčšinu zlatých a strieborných predmetov z hrobky si odniesli vykrádači pár rokov po smrti kniežaťa.
Niekoľko šperkov však ich pozornosti uniklo, napríklad zlatý a pozlátený prívesok, strieborné šidlo, strieborná pracka z obuvi či jantárová perla.
Podtatranské múzeum chcú otvoriť pred Veľkou nocou. Malo byť pred Vianocami Čítajte Zachovala sa aj toaletná súprava pozostávajúca zo strieborných nožníc, pinzety a ušnej lyžičky na čistenie uší.
Návštevníci pripravovanej expozície uvidia tiež antickú doskovú stolovú hra so sklenenými kameňmi, ktorá je unikátom v celoeurópskom meradle.
Medzi exponátmi nebude chýbať ani séria ôsmich hlinených nádob či mosadzné vedro.
„Našli sa aj veci, ktoré by sme v hrobe nečakali, ako bolo vyše 50 lieskových orechov, vlašské orechy, ale napríklad aj prútený košík,“ doplnil Pieta.
V hrobke boli tiež pozostatky stravy pre zomrelého – časť mladého prasiatka a chrobáky - skarabeovia, ktorí do nej naliezli v čase, keď ju vyrabovali vykrádači.
Kto bol záhadný veľmož?
O germánskom veľmožovi sa už vedcom podarilo zistiť rôznymi analýzami množstvo údajov.
Vedia, že sa narodil v oblasti, kde bol aj pochovaný, mal zhruba 30 rokov a jeho stravovanie napovedá tomu, že sa dlhší čas zdržiaval v Stredomorí.
„Je vysoko pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako popredný dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu. Bol silne ovplyvnený vyspelou antickou kultúrou, o tom svedčí aj jeho obľúbená hra, ktorú mu vložili do hrobu,“ hovorí Pieta.
Veľmož zrejme patril ku germánskemu kmeňu Vandalov, ktorí po dobu niekoľkých generácií sídlili na území severného a východného Slovenska.
Pohreb mal pravdepodobne koncom roka 375.
Vedci na to prišli na základe kombinácie údajov z rádiokarbónových analýz, nálezu mince a pozostatkov mladého prasiatka, ktoré mal nebožtík v hrobe.
„Vie sa, že tento druh prasníc prevažne vrhá mladé v marci - apríli a prasiatko bolo osem mesiacov staré,“ priblížil Pieta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
