VYSOKÉ TATRY. Tatranská kamzičia populácia v súčasnosti zažíva najväčšie straty od roku 1971.
Vtedy v Žiarskej doline prišlo o život 12 kamzíkov po páde do rokliny v snahe uniknúť pred hlukom zábavnej pyrotechniky z neďalekého Baranca.
Počas sviatkov zahynulo v Tatrách jedenásť kamzíkov Čítajte K 12. januáru Správa Tatranského národného parku (TANAP) eviduje už 15 uhynutých kamzíkov. Informoval o tom riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.
„Pravdepodobne kombinácia extrémne zľadovateného terénu, množstva ľudí v dolinách napriek zimnej uzávere, množstva úrazov a s nimi spojené celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov, to sú príčiny toľkých smrteľných pádov symbolu Tatranského národného parku,“ uviedol .
V prípade úhynu niektorých kamzíkov išlo o prirodzený kolobeh života a poslúžili ako zdroj potravy pre veľké šelmy.
Ľadová pasca
Kamzík je podľa ochranárov na život v drsnom prostredí dokonale vybavený, avšak ani zbytočné riskovanie nie je pre tento druh živočícha prirodzené.
Zdržiava sa najmä v lokalitách, v ktorých sa cíti bezpečne, i napriek tomu, že bývajú značne exponované.
Následkom nestabilného teplého počasia a rýchleho mrznutia sa podľa Majka niekedy kamzíky ocitajú v ľadovej pasci.
V snahe nájsť potravu a vyhnúť sa nebezpečenstvu pádu na ľade schádzajú z alpínskeho stupňa až do pásma lesa.
„Domovom kamzíkov je však po celý život skalnatý alpínsky terén, vo väčšine prípadov len v rámci jedného dolinového celku, čo nám potvrdzujú aj získané údaje vysielané z telemetrických obojkov a tiež DNA analýz. Z ľudského pohľadu sa zdá priestor, v ktorom tento vzácny endemit môže žiť, rodiť mláďatá, ale tu i umiera, ako značne obmedzený. Táto situácia však nastáva iba vtedy keď sú zvieratá vystavené stresujúcim situáciám,“ skonštatoval riaditeľ správy národného parku.
Smutný príbeh Jesicy
Podobne to bolo aj v prípade obojkovanej kamzice s menom Jesica.
Jej príbeh sa začal odchytom a založením telemetrického obojka vo Velickej doline v novembri 2016.
„V zimných mesiacoch sa jej životný priestor zúžil na lokalitu Kvetnica a jej priľahlé svahy, kde mala dostatočnú ponuku potravy. Od tohto miesta, ktoré bolo pre kamzicu kuchyňou aj spálňou, sa vzdialila do vzdialenosti maximálne 2 400 metrov vzdušnou čiarou. Počas celého telemetrického mapovania len dvakrát opustila Velickú dolinu, a to len v letných mesiacoch,“ uviedol Majko.
Jej najvyšším dosiahnutým bodom bol podľa jeho slov Kotlový štít v masíve Gerlachu a najsevernejšie zaznamenané miesto v rámci jej domovského okrsku bol Velický štít.
„Bola to skúsená vodiaca samica, ktorá nám poskytovala telemetrické údaje o svojom pohybe počas jedného roka a dvoch mesiacov. V posledný deň roku 2017 nám, žiaľ, obojok vyslal mortality kód. Kamzica bola s pomocou antény nájdená 3. januára tohto roku pod asi 30 cm vrstvou snehu neďaleko Velického plesa,“ uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
