PLAVEČ. Záhadou hradu Plaveč v Staroľubovnianskom okrese, na ktorého obnove sa pracuje už štyri roky po sebe, ostáva aj v tomto roku tamojšia hrobka.
Hradná zrúcanina Plaveč dostáva novú podobu Čítajte Doposiaľ sa tímu pracovníkov nepodarilo zistiť, kto konkrétne v nej bol pochovaný či z akého roku pochádza.
„Pátrali sme po informáciách o hrobke na miestnej fare či obecnom úrade, nič o hrobke sme sa však nedozvedeli. Spovedáme pamätníkov, no málokto si pamätá, ako tento objekt vyzeral pred zničením počas druhej svetovej vojny, keďže teraz je to už len zrúcanina,“ vysvetlil koordinátor projektu obnovy hradu Martin Sárossy.
Bol by rád, ak by sa ju podarilo zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti.
Od vojny chátra
Hrobku tvorí drobná kaplnka, je v nej osem miest na rakvy.
„Nemá už strechu, tento rok sme ju vyčistili, zdokumentovali, zamerali. Ujala sa jej obec, ktorá ju už má vo vlastníctve. Chceli by sme ju zrekonštruovať, je to krásny krajinársky prvok v blízkosti hradu, spája ich zatiaľ blatistá a neschodná cesta. Tú by sme chceli spevniť, aby mal návštevník hradu možnosť pozrieť si aj toto miesto,“ vysvetlil koordinátor projektu.
Objekt bol zničený pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny, odvtedy chátra.
„Kosti boli údajne porozhadzované po poli, neskôr zozbierané a pochované na miestnom cintoríne. Pozostatky ľudských kostí sme však našli aj pri začisťovaní objektu,“ informoval Sárossy, ktorý by chcel tomuto miestu vrátiť pietny charakter a tiež spomínané pozostatky.
„Bola by to dôstojná pamiatka na niekdajších majiteľov hradu,“ dodal.
Keďže hrobka sa podľa jeho slov nachádza asi o 100 metrov vyššie na kopci ako samotný hrad, umožňuje aj výhľad na Ľubovniansky hrad.
Bývalá pohraničná pevnosť
Kamenný hrad Plaveč leží na miernom návrší nad rovnomennou obcou. Postavený bol v rokoch 1270 až 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold.
Ako informuje internetová stránka obce, názov dostal prevzatím názvu najdôležitejšej dediny panstva, ktorou bol práve Plaveč.
Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny, v 18. storočí hrad stratil vojenský význam.
Jeho poslednými obyvateľmi boli ešte v 19. storočí Paločajovci, pre narušenú statiku hradu sa však presťahovali do kaštieľa, ktorý si postavili pri Plavči.
Hrad v roku 1856 postihol ničivý požiar, odvtedy pustol. O
dkrývať pre oči návštevníkov sa ho darí vďaka projektu obnovy, ktorý realizuje obec Plaveč s podporou Ministerstva kultúry SR.
Spomedzi východoslovenských je jedným z najdostupnejších, autom sa dá dostať takmer až k jeho hradnej bráne.
Nachádza sa tiež na hlavnom ťahu hradnej trasy, spája napríklad hrady Ľubovňa a poľský Muszyna či Kamenický hrad pri Sabinove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
