Odmietla doping. Tak ju na hraniciach vysadili z mikrobusu

Pani učiteľka. Na hodine telesnej výchovy v obci Liptovská Teplička.
Pani učiteľka. Na hodine telesnej výchovy v obci Liptovská Teplička. (Autor: tasr)
Vladimír Mezencev|19. jan 2018 o 00:00

Skvelá lyžiarka Alžbeta Havrančíková dnes učí v dedinskej škole.

ŠUŇAVA. Mnohí z tých, ktorí s Alžbetou Havrančíkovou dnes prichádzajú do styku ani nevedia, že sa rozprávajú so svojho času jednou z najlepších bežkýň na lyžiach na celej planéte, účastníčkou štyroch zimných olympijských hier (1988 Calgary, 1992 Albertville, 1994 Lillehammer a 1998 Nagano) a ôsmich svetových šampionátov.

Pre väčšinu ľudí je dnes jednou z mnohých dedinských učiteliek, akých je u nás veľa.

Nakoniec, nemožno to nikomu vyčítať, veď Alžbeta Havrančíková rozhodne nepatrí medzi tých, v minulosti úspešných športovcov – reprezentantov, ktorí pri každej príležitosti začnú hovoriť o svojich úspechoch.

Najkrajšia v Lillehameri

„Každá účasť na zimnej olympiáde mi niečo dala, na všetky si viem vybaviť v mysli nezabudnuteľné spomienky, ale najradšej predsa len spomínam na tú prvú pod zástavou Slovenskej republiky, teda tú v nórskom Lillehammeri,“ začína hovoriť o svojich olympijských zážitkoch Betka Havrančíková.

„Nóri ani nemuseli nikoho presvedčovať, že k zimným športom, predovšetkým k lyžovaniu majú veľmi vrúcny vzťah. Okrem toho vytvorili nádherné olympijské prostredie, v ktorom sa športovci z celého sveta mohli spoznávať a prežívať atmosféru veľkého sviatku,“ spomína táto Tatranka, ktorá v Lillehammeri už v premiérovej ženskej bežeckej disciplíne na 15 km voľnou technikou skončila ôsma.

V behoch na 5 a 30 km klasickou technikou obsadila zhodne 32. miesto, v kombinácii na 5 km klasickou + 10 km voľnou technikou bola sedemnásta a v štafete 4x5 km skončili siedme.

„Mrzelo ma, že sme nebodovali. V Albertville v roku 1992 štafeta ČSFR bola ešte pri poslednej odovzdávke na medailovej pozícii, žiaľ, posledný úsek sa z pohľadu zloženia štafety ukázal ako najslabší a tak naše československé kvarteto sa vtedy muselo uspokojiť so 6. miestom,“ mrzí dodnes A. Havrančíkovú.

Nemôžeme však nespomenúť jej olympijskú premiéru v Calgary 1988. V behu na 20 km obsadila 13. miesto a bola členkou štafety na 4x5 km, ktorá skončila siedma.

Domácu slaninu menila s Ruskami za kaviár

Do dejiska XVIII. ZOH v japonskom Nagane cestovala veľmi skromná výprava bežkýň na lyžiach – iba dve.

Okrem Havrančíkovej i Bukvajová a teda bez šance postaviť štafetu.

Ich umiestnenia zapadli v tomto prípade do šedého priemeru, skončiť na 30. mieste nikomu radosť neurobilo.

V dejisku hier sa však dala prežiť skutočná olympijská atmosféra.

Betka s úsmevom spomína na svoje osobné zoznámenie s hokejistom Jergušom Bačom.

V Liptovskom Hrádku, kde obaja strávili stredoškolské roky, chodili dennodenne okolo seba, aby sa nakoniec spoznali v ďalekom severnom Japonsku.

Nezabudne ani na svoje veľké súperky a zároveň priateľky. Najlepšie si rozumela predsa len s Ruskami.

S niektorými z nich si zorganizovali bartrový obchod. Na každé významné podujatie, či už na olympiády, svetové šampionáty i preteky Svetového pohára Havrančíková priniesla domácu slaninu rodinnej produkcie a ešte niečo z krištáľového skla, za to dostala originálny ruský kaviár...

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Odmietla doping. Tak ju na hraniciach vysadili z mikrobusu