LEVOČA. Leží v južnej časti Prešovského kraja a hoci rozlohou nepatrí práve k veľkým, predsa len okres Levoča poznajú aj cudzinci a nielen z Európy, ale aj z exotických krajín.
Hlavným dôvodom je priam neuveriteľná koncentrácia jedinečných pamiatok.
Doslova sa dá povedať, že ktorým smerom sa vyberiete, tam nájdete zaujímavé miesto, z ktorého dýcha história.
OKRES LEVOČA VO FAKTOCH
– patrí pod Prešovský kraj
– rozloha okresu 421 km2
– žije v ňom 33,5 tisíca obyvateľov
– tvorí ho 33 obcí a dve mestá
– rozprestiera sa v Hornádskej kotline
Levoča
Vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré podľa všetkého zrejme spustošili Mongoli v roku 1241.
Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina kráľa Bela IV. z roku 1249.
O zhruba tridsať rokov neskôr sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov a v roku 1317 sa už spomína vyslovene ako kráľovské mesto.
Inak, ako perlou regiónu zrejme Levoču ani nemožno nazvať. Nachádza sa v nej vyše 330 rôznych pamiatok, vďaka čomu sa už v roku 1950 stala mestskou pamiatkovou rezerváciou a od roku 2009 je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Celé historické jadro je vlastne unikátnym komplexom architektonických pamiatok gotiky a renesancie, ktoré sú zoskupené na najväčšom stredovekom námestí v Európe.
Centrum je obohnané 2,5 kilometra dlhými mestskými hradbami, so zachovanými meštianskymi domami i verejnými budovami.
Dominantou historického jadra je veľkolepý Chrám sv. Jakuba, gotická stavba zo 14. storočia. Turisti z celého sveta prichádzajú obdivovať jedenásť gotických a renesančných oltárov, ktoré sa v ňom nachádzajú a hlavne ten najvzácnejší – gotický krídlový oltár pochádzajúci z dielne slávneho Majstra Pavla.
Sakrálna vzácnosť vyrezaná z lipového dreva je s výškou 18,62 metra najvyššia na svete.
K nemenej slávnym patrí aj levočská radnica. Patrí totiž k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.
Jej pôvod siaha do 15. storočia, avšak budova zhorela v roku 1550 a ďalší požiar ju postihol v roku 1599. V roku 1615 ju rozšírili, pribudovali južnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí.
Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica.
Klietka hanby
Dnes je to atrakcia, no kedysi ju ľudia nevideli radi.
Levočská klietka hanby pochádza zhruba zo 16. storočia a slúžila na trestanie ľahších deliktov.
Pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola, neskôr stála v priestore dnešnej nemocnice a keď stredoveký pranier rodina Probstnerovcov v roku 1933 darovala mestu, umiestnili ju pred radnicu.
Evanjelický kostol
Nájdete ho v južnej časti námestia a je to neprehliadnuteľná budova v tvare gréckeho kríža s obrovskou kopulou.
Evanjelický kostol má klasicistický štýl a postavili ho podľa návrhu architekta Antona Povolného v rokoch 1825 – 1837.
Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica.
Lákadlom pre milovníkov sakrálneho umenia je aj vzácny barokový kríž a ďalší, kovaný kríž.
Mariánska hora
Neodmysliteľnou súčasťou Levoče je aj jedno z najstarších pútnických miest na Slovensku – Mariánska hora.
Pôvodne na strmom kopci stávala kaplnka, ktorú obyvatelia regiónu postavili z vďaky za to, že sa im na tamojšom starom hradisku podarilo zachrániť počas tatárskeho vpádu.
Každoročne sa tam konali ďakovné procesie a takto vznikla pútnická tradícia.
V prvej polovici 14. storočia mnísi na tomto mieste postavili kláštor a kostol, ktorý bol v roku 1984 povýšený na malú baziliku.
LEVOČSKÉ NAJ
– Najstaršie nálezy sú z 9. storočia
– Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská
– Námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1 je najväčšie v Európe
– Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
– Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého Otca pápeža Jána Pavla II.
Spišský hrad
Jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe netreba zvlášť predstavovať.
Je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a jeho múry každoročne privítajú tisícky návštevníkov.
Na mieste niekdajšieho paleolitického sídliska ho postavili v 11. – 12. storočí a v dejinách zohral neraz významnú úlohu, ako keď sa napríklad v 15. storočí stal sídlom Jiskrových bratríckych vojsk, alebo keď sa v jeho komnatách 2. februára 1487 narodil budúci uhorský kráľ Ján Zápoľský.
Spišské Podhradie
Mesto, ktoré vzniklo pod Spišským hradom, je zaujímavé nielen pamiatkami, ktoré sa v ňom nachádzajú, ale aj multikultúrnym životom, ktorý v ňom kedysi vládol.
Žili tam vedľa seba Slováci, Nemci a aj Židia.
V meste vznikol rabinát a miestna komunita bola ortodoxná.
Svedkami tej doby je synagóga v centre z roku 1875, v ktorej sa zachovala pôvodná maurská stropná maľba a židovský cintorín za mestom.
Spišská Kapitula
Kedysi to bola samostatná obec, dnes je súčasťou Spišského Podhradia.
Celé roky je však Kapitula duchovným centrom Spiša. Vzdelávajú sa v nej budúci kňazi a je sídlom spišského biskupa, ale na svoje si prídu aj milovníci pamätihodností. V Kapitule ich je naozaj mnoho.
Najvzácnejšou je neskororománska Katedrála sv. Martina z druhej polovice 13. storočia s cenným interiérom, hradobný múr dvoma bránami, gotické, renesančné i barokové domy kanonikov a mnohé ďalšie.
Sivá brada
Túto pozoruhodnosť levočského okresu nestvoril človek, ale príroda.
Travertínová kopa Sivá brada neďaleko Spišského Podhradia má výšku zhruba 25 metrov a pozoruhodná je vtom, že na rozdiel od iných je „živá“.
To znamená, že na jej vrchole, uprostred pramenného jazierka s priemerom 3 metre nepretržite buble minerálna voda vytvára malé jazierko.
Ďalšie pramene vyvierajú v okolí, a tak sa travertínový kopec vlastne neustále rozširuje.
Poetickú scenériu dopĺňa baroková Kaplnka sv. Kríža z roku 1675, ktorá však bola o sto rokov neskôr prestavaná.
Spišský Štvrtok
Možno je to na prvý pohľad nenápadná obec v Levočskom okrese, no zaujímavostí spojených so Spišským Štvrtkom je naozaj dosť.
Obec sa preslávila objavom pravekého organizovaného mestečka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe.
Našli sa v nej stopy po človekovi z mladšej doby kamennej, bronzovej i železnej.
A pozoruhodnou dominantou je Kostol sv. Ladislava – stavba prechodného románsko-gotického štýlu so vzácnou kaplnkou Zápoľských, ktorá bola k južnej stene kostola pristavená v roku 1473.
OSOBNOSTI OKRESU
Štefan Sečka – sídelný biskup spišskej katolíckej diecézy sa narodil 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Úrad spišského biskupa prevzal 10. septembra 2011 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Helena Gmucová Zahradníková – narodila sa 23. marca 1922 v Levoči a stala sa z nej uznávaná operná speváčka. Od roku 1949 až do roku 1982 pôsobila ako sólistka opery košického Štátneho divadla. Zomrela 18. marca 2009.
Otakar Krivánek – filmový režisér sa narodil v roku 1931 v Levoči. Jeho meno je napríklad pod filmom Otec ma zderie tak či tak, alebo seriálmi Džarkovia či Kúzelné mestečko.
Alžbeta Kubánková – Speváčka a spoluzakladateľka SĽUK-u tiež pochádzala z Levoče. Na svet prišla 14. mája 1930 a najskôr jej učarovali ľudové piesne. Neskôr si ju získala opera a na doskách SND pôsobila takmer 30 rokov. Zomrela 13. júla 2012.
Ján Rombauer – Maliar a portrétista patrí k našim významným predstaviteľom maliarstva 19. storočia. Tiež pochádzal v Levoče, no od roku 1806 pôsobil v Petrohrade, kde bol dvorným maliarom cára Alexandra I a maľoval portréty ruských a poľských šľachticov i oltárne obrazy. Po roku 1824 žil až do smrti v Prešove.
Mikuláš Dzurinda – Bývalý predseda vlády je rodákom z obce Spišský Štvrtok, kde jeho otec pôsobil ako učiteľ. Prišiel na svet 4. februára 1955, no rodina v dedine bývala len asi päť rokov a potom sa odsťahovali do Spišskej Novej Vsi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
