Korzár logo Korzár Spiš

Levočské vrchy nie sú len holoruby. Ponúkajú fascinujúce pohľady

Pohorie bolo roky uzavreté a mimo pozornosti.

Západ z úpätia Čierhohuzca, jedného z mála krajinársky ešte pekných zákutí v tomto pohorí. (Zdroj: Dominik Sabol)
SkryťVypnúť reklamu

Levočské vrchy sú rozložitým, aj pomerne vysokým pohorím, ale taktiež veľmi nevýrazným.

Najvyššie polohy síce dosahujú takmer 1 300 m n. m., čo je na pomery východného Slovenska, obzvlášť pre flyšové horstvá, slušná výška, no pohorie nemá dominantný hlavný hrebeň a tvorí ho viacero približne rovnako vysokých hrebeňov v rôznych smeroch.

Preto sa tu dobré vyhliadkové miesta hľadajú ťažšie.

Navyše, toto pohorie bolo zarastené hustými lesmi s minimom vyhliadok, no tie sa v posledných rokoch zmenili na holoruby, čo je ešte horšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najviac zničené pohorie na Slovensku

Levočské vrchy sú momentálne najviac zničeným pohorím na Slovensku a pripomínajú mesačnú krajinu, horšiu a hlavne väčšiu ako Tatry po kalamite v roku 2004.

Síce takto vzniklo množstvo nových vyhliadok, no tým sa venovať nebudeme.

Celok Levočské vrchy sa delí na Levočskú vysočinu, vrchovinu a planiny, planiny v južnej časti sú nižšie a ploché, množstvo okolitých vyšších pohorí zakrýva ďaleké pohľady.

Vrchovina v severozápadnej časti taktiež nedosahuje potrebnú výšku.

Vysočina umožňuje lepšie výhľady, no pôvodných vyhliadkových kopcov je málo a ďaleké pohľady z nich sú dosť obmedzené.

SkryťVypnúť reklamu

V tieni okolitých pohorí

Stále treba mať na zreteli fakt, že Levočské vrchy sa nenachádzajú len v známom zrážkom tieni Tatier, ale aj vo „výhľadovom tieni“ a to nielen Tatier.

Smerom na západ z väčšiny vrchov dominujú práve Tatry, ktoré sú úplne nadosah, krásne rozpoznať všetky detaily ako lanovky, observatórium atď. (foto č. 2).

Na východ zas zavadzia blízky a pomerne vysoký hlavný čergovský hrebeň.

Malebná Kopa

Vo východnej časti vysočiny je ideálnym vyhliadkovým vrchom Kopa (1 230 m n. m.), na vrchole a blízkom hrebeni sú zachované pôvodné lúky a v okolí aj lesy.

Človek sa tu cíti skutočne ako v horách, ale napríklad, hneď vedľajší (západný) hrebeň Kuligura - Zámčisko je úplne zničený.

Z lúčnatých vyhliadok Kopy sú ďaleké pohľady najmä na juhovýchod, kde sa ako najvzdialenejšie črtajú ukrajinské Karpaty vo vzdialenosti 150 km.

Atypické a veľmi vzácne sú pohľady do doliny Torysy, aké sú možné len z tohto kopca (foto č. 3).

Navyše je potrebné dodať, že toto pohorie nebolo z väčšej časti od 50. rokov minulého storočia prístupné, keďže tu bol zriadený Vojenský obvod Javorina.

SkryťVypnúť reklamu

Výhľadom týmto smerom dominujú , aj keď nevysoké, ale tvarovo výrazné sopky nad Prešom – Stráž a Lysá Stráž.

Na východe je celý hrebeň Čergova, na ktorý je odtiaľ najlepší pohľad, vidieť ho nielen celý, ale aj „zhora“.

Smerom na juh vystupujú na horizonte najmä Branisko a Rudohorie, ktoré zároveň znemožňujú možnosti vzdialenejšieho pozorovania.

Na sever kvôli už vzácnemu kúsku lesa nevidieť a ďaleké pohľady na západ kryjú najvyššie partie „Levočákov“.

Prečítajte si tiež: Južný okraj Levočských vrchov nezničila ťažba. Je tam krásna turistika Čítajte 

Kontrastné Siminy

Dosť navštevovaným je blízky vrch smerom na juh – Čierna Kopa (1 180 m n .m.), no ten je nielen nižší, poskytuje podobné výhľady, ale je čiastočne zničený ťažbou, preto sa oplatí zájsť ďalej na krajinársky krajšiu Kopu.

Hneď vedľa Kopy, západným smerom je druhý najvyšší vrch celého pohoria – Siminy (1 287 m n. m.). Jeden z mála výraznejších masívov, ale je aj veľmi kontrastný – z polovice úplne zničený ťažbou a sčasti zachovaný les.

Zo starších čistiniek na jeho vysokom vrcholovom hrebeni sú slušné výhľady už aj západným smerom, kde už tomu nebránia iné kopce tohto pohoria (foto č. 4 a 5).

Odtiaľ sú už okrem Tatier viditeľné aj vzdialenejšie časti Nízkych Tatier ako Dereše, či Chabenec, vzdušnou čiarou takmer 100 km. Ďalej však práve cez hrebene Nízkych Tatier nevidieť.

Kúsok prírody uprostred mesačnej krajiny

Z ďalších vrchov v južnej a strednej časti pohoria nie sú veľmi ďaleké výhľady, keďže im bránia blízke vyššie hrebene alebo nemajú dostatočnú výšku.

Jedným z vyšších a aj nezničených kopcov je Čiernohuzec (1 216 m n. m.) takmer v strede pohoria.

Pohľady na juh sú možné len po Rudohorie, na východ až po Ukrajinu (foto č. 6) a na západ sú ústredným motívom Tatry, síce nie až tak ďaleké, ale ide o jedno z mála malebných zákutí v tomto pohorí (foto č. 1).

Zaujímavý je aj názov vrchu, ktorý vznikol skomolením. Pôvodný názov bol v šarištine „Čarnohurec“ (odvodený od Čiernej hory, veľmi rozšíreného mena vo východoslovenských pohoriach, akurát prehodeného do mužského rodu), ale zlým prekladom zo starých máp sa „r“ zmenilo na „z“.

Podobne ako napríklad Parichvost v Západných Tatrách (pôvodne „Pávi chvost“ – dolina v tvare pávieho chvosta).

Zničené najvyššie časti, zachovaný blízky hrebeň

Nedá sa nespomenúť najvyšší vrch Čierna hora (1 289 m n. m.). Jeho vrchol je ešte čiastočne pokrytý lesom, ale úpätia sú zničené.

Čiže výhľady sú možné len z nižších polôh v okolí vrchola a to cez polámané stromy alebo holoruby (foto č. 7 ).

Poteší iba pohľad na sever, ktorý síce neposkytuje rekordy (maximálne po vrchy tesne za poľskou hranicou), ale dáva nádej, že je v tomto pohorí šanca na aspoň čiastočne prirodzené pozorovania.

Severne z najvyššieho vrchu vybiehajúci hrebeň Banisko - Repisko - Sihla (foto č.8 ) je v tejto časti pohoria najmenej zasiahnutý ťažbou a z lúk na hrebeni sú pekné pohľady na východ i západ.

Z posledných kopcov na severe (ako Javorinka) sú netradičné výhľady na sever, napríklad na Pieniny, ale aj jedinečný „letecký“ pohľad na Ľubovniansky hrad z výšky viac než 1 100 m n.m. (foto č. 9 a 10).

Z lúk na tomto dlhom a pomerne vysokom hrebeni je už možné pozorovať aj masívy za Tatrami ako Pilsko, či Babia hora na Orave.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu