Korzár logo Korzár Spiš
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky
OSOBNOSTI POPRADU

Otec Husz. Vďaka nemu sa z Popradu stalo atraktívne mesto

František Jozef mu udelil Zlatý kríž.

Dávid Husz.Dávid Husz. (Zdroj: Slovensko na historických fotografiách)

Dnes je Poprad podtatranskou metropolou, kde žije vyše 50-tisíc obyvateľov. No nebolo to tak vždy.

Za to, že sa z malého mestečka na úpätí hôr stalo prosperujúce mesto, môže Dávid Husz, rodák, ktorý väčšinu svojho života venoval jeho rozvoju.

Narodil sa 28. novembra 1813 do rodiny živnostníka Samuela Husza.

Základné vzdelanie získal v rodnom meste, nasledovalo gymnázium v Kežmarku a jeden rok chodil do školy v Miskolci, aby sa naučil po maďarsky.

Po štúdiách pracoval ako správca dvora na majetku veľkostatkára Titusa von Berzeviczy vo Veľkej Lomnici, kde sa priučil aj stolárskemu remeslu, čo sa mu neskôr veľmi zišlo.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vlastných detí sa nedočkali

Od 1849 pôsobil Husz v Poprade ako mestský notár, člen mestskej rady, starosta. Vykonával funkciu poštmajstra a mal v prenájme poštovú dopravu.

No zatiaľ čo sa mu v pracovnom živote darilo, ten osobný poznačili vážne tragédie.

S manželkou Zuzanou Julianou Brendlovou sa nedočkali potomka. Narodilo sa im síce šesť detí – Františka (*†1843), Martin (*†1844), Koloman (*†1850), Arpád Adolf (*†1852), Kornel Baltazár (*†1855) a Irena Laura (*†1856), no všetky im v roku narodenia aj zomreli.

Svoju energiu Huszovci presmerovali na pomoc iným.

Financovali prvý sirotinec pre opustené a chudobné deti v Poprade a podporili aj mnoho iných organizácií.

Slávny Huszov park

Veľmi prospešná bola spolupráca Husza s evanjelickým farárom Karolom Wünschendorferom, ktorý prišiel do Popradu v roku 1857. Stali sa z nich blízki priatelia, ktorých spojila nielen viera, ale hlavne spoločné záujmy a práca.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď v 70. rokoch 19. storočia Vysoké Tatry zaznamenali vzostup cestovného ruchu, neboli v nich takmer žiadne možnosti stravovania a ubytovania.

Záujemcovia o turistiku si najímali ubytovanie v Poprade alebo v Kežmarku. To doviedlo Dávida Husza, ktorý mal v meste hostinec, k skvelému nápadu.

Postavil komplex známy ako Huszov park, ktorý sa stal taký obľúbený, že musel skoro každé 2-3 roky pribudovať niečo nové.

Napokon v parku stálo 8 budov, z toho 3 hotely so salónmi, turistická ubytovňa, reštaurácia, konferenčná miestnosť, tanečná sála, javisko pre divadlo, kolkáreň, piváreň, horúce aj studené kúpele a park s besiedkami a lavičkami.

Prvým tatranským turistom a návštevníkom mesta boli k dispozícii fiakristi, ktorí ich vozili nielen do Tatier, ale aj po okolí.

Skryť Vypnúť reklamu

Usporadúval koncerty, prednášky, večery spišskej poézie.

Presvedčil ich, že trať je dôležitá

S podporou Karola Wünschendorfera zmenili provinčné mesto na dopravnú križovatku. Zasadili sa totiž o to, aby trať novobudovanej Košicko-bohumínskej železnice viedla aj cez Poprad, čo nebolo v pôvodných plánoch.

Potom ale museli presvedčiť aj samotných obyvateľov, že je to dobrý nápad. Tí totiž, samozrejme, neboli nadšení z toho, že by koľajnice mali viesť cez ich pozemky.

Husz a Wünschendorfer sa však sami podieľali na vytýčení trasy. Prvý vlak po Košicko – bohumínskej železničnej trati prešiel cez Poprad v roku 1871.

Múzeu dal pozemky i peniaze

Aktivít, ktorým sa venoval Dávid Husz, naozaj nebolo málo.

V roku 1873 bol zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku – prvého turistického spolku v Uhorsku, ktorý sa okrem iného zaslúžil o intenzívnu masovú reklamu Vysokých Tatier a ich okolia.

Husz bol akýmsi zberným bodom hlavne pre nemeckých turistov, staral sa o nich a vodil ich na miesta, ktoré najskôr sám alebo s riaditeľom kúpeľov v Starom Smokovci Eduardom Blasym či s inými priateľmi absolvoval.

Napokon výrazne dopomohol k tomu, aby v Poprade mohlo vzniknúť Karpatské múzeum (dnešné Podtatranské múzeum).

Spolku daroval pozemok na stavbu budovy a 8-tisíc zlatých na potrebné náklady. Stavba bola dokončená v roku 1882 a tvorila asi 2/5 terajšieho múzea, objekty sa upravovali a rozširovali v priebehu rokov niekoľkokrát. Slávnostné otvorenie múzea sa uskutočnilo 21. augusta 1886.

Dávid Husz finančne podporoval aj získavanie jeho zbierok a prevádzku a spolu s manželkou sa zaviazali, že do ich smrti dostane múzeum každoročne 200 zlatých. Huszovci podporovali aj popradskú evanjelickú cirkev a školu.

Ocenený cisárom

Za zásluhy o turistiku, kúpeľníctvo, cirkev a školstvo mu panovník František Jozef udelil Zlatý kríž za zásluhy s korunou.

Dávid Husz zomrel 21. januára 1889 v Poprade.

Jeho pohreb sa stal smútočnou manifestáciou stoviek ľudí.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 604
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 413
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 661
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 462
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 648
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 964
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 857
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 666
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 443
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 836
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: My sme tu doma

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kto prekonal covid, testovaniu sa vyhne. Nemusí to byť zadarmo

Vzor potvrdenia zverejnil Úrad verejného zdravotníctva.

Ilustračná snímka.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čo nám ostáva, keď Fico slintá po moci a vláda sa háda?

Ťažko sa rozlišuje, ktoré rozhodnutie chráni životy a ktoré zneužíva dôveru.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop