Dnes je Poprad podtatranskou metropolou, kde žije vyše 50-tisíc obyvateľov. No nebolo to tak vždy.
Za to, že sa z malého mestečka na úpätí hôr stalo prosperujúce mesto, môže Dávid Husz, rodák, ktorý väčšinu svojho života venoval jeho rozvoju.
Narodil sa 28. novembra 1813 do rodiny živnostníka Samuela Husza.
Základné vzdelanie získal v rodnom meste, nasledovalo gymnázium v Kežmarku a jeden rok chodil do školy v Miskolci, aby sa naučil po maďarsky.
Po štúdiách pracoval ako správca dvora na majetku veľkostatkára Titusa von Berzeviczy vo Veľkej Lomnici, kde sa priučil aj stolárskemu remeslu, čo sa mu neskôr veľmi zišlo.
Vlastných detí sa nedočkali
Od 1849 pôsobil Husz v Poprade ako mestský notár, člen mestskej rady, starosta. Vykonával funkciu poštmajstra a mal v prenájme poštovú dopravu.
No zatiaľ čo sa mu v pracovnom živote darilo, ten osobný poznačili vážne tragédie.
S manželkou Zuzanou Julianou Brendlovou sa nedočkali potomka. Narodilo sa im síce šesť detí – Františka (*†1843), Martin (*†1844), Koloman (*†1850), Arpád Adolf (*†1852), Kornel Baltazár (*†1855) a Irena Laura (*†1856), no všetky im v roku narodenia aj zomreli.
Svoju energiu Huszovci presmerovali na pomoc iným.
Financovali prvý sirotinec pre opustené a chudobné deti v Poprade a podporili aj mnoho iných organizácií.
Slávny Huszov park
Veľmi prospešná bola spolupráca Husza s evanjelickým farárom Karolom Wünschendorferom, ktorý prišiel do Popradu v roku 1857. Stali sa z nich blízki priatelia, ktorých spojila nielen viera, ale hlavne spoločné záujmy a práca.
Keď v 70. rokoch 19. storočia Vysoké Tatry zaznamenali vzostup cestovného ruchu, neboli v nich takmer žiadne možnosti stravovania a ubytovania.
Záujemcovia o turistiku si najímali ubytovanie v Poprade alebo v Kežmarku. To doviedlo Dávida Husza, ktorý mal v meste hostinec, k skvelému nápadu.
Postavil komplex známy ako Huszov park, ktorý sa stal taký obľúbený, že musel skoro každé 2-3 roky pribudovať niečo nové.
Napokon v parku stálo 8 budov, z toho 3 hotely so salónmi, turistická ubytovňa, reštaurácia, konferenčná miestnosť, tanečná sála, javisko pre divadlo, kolkáreň, piváreň, horúce aj studené kúpele a park s besiedkami a lavičkami.
Prvým tatranským turistom a návštevníkom mesta boli k dispozícii fiakristi, ktorí ich vozili nielen do Tatier, ale aj po okolí.
Usporadúval koncerty, prednášky, večery spišskej poézie.
Presvedčil ich, že trať je dôležitá
S podporou Karola Wünschendorfera zmenili provinčné mesto na dopravnú križovatku. Zasadili sa totiž o to, aby trať novobudovanej Košicko-bohumínskej železnice viedla aj cez Poprad, čo nebolo v pôvodných plánoch.
Potom ale museli presvedčiť aj samotných obyvateľov, že je to dobrý nápad. Tí totiž, samozrejme, neboli nadšení z toho, že by koľajnice mali viesť cez ich pozemky.
Husz a Wünschendorfer sa však sami podieľali na vytýčení trasy. Prvý vlak po Košicko – bohumínskej železničnej trati prešiel cez Poprad v roku 1871.
Múzeu dal pozemky i peniaze
Aktivít, ktorým sa venoval Dávid Husz, naozaj nebolo málo.
V roku 1873 bol zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku – prvého turistického spolku v Uhorsku, ktorý sa okrem iného zaslúžil o intenzívnu masovú reklamu Vysokých Tatier a ich okolia.
Husz bol akýmsi zberným bodom hlavne pre nemeckých turistov, staral sa o nich a vodil ich na miesta, ktoré najskôr sám alebo s riaditeľom kúpeľov v Starom Smokovci Eduardom Blasym či s inými priateľmi absolvoval.
Napokon výrazne dopomohol k tomu, aby v Poprade mohlo vzniknúť Karpatské múzeum (dnešné Podtatranské múzeum).
Spolku daroval pozemok na stavbu budovy a 8-tisíc zlatých na potrebné náklady. Stavba bola dokončená v roku 1882 a tvorila asi 2/5 terajšieho múzea, objekty sa upravovali a rozširovali v priebehu rokov niekoľkokrát. Slávnostné otvorenie múzea sa uskutočnilo 21. augusta 1886.
Dávid Husz finančne podporoval aj získavanie jeho zbierok a prevádzku a spolu s manželkou sa zaviazali, že do ich smrti dostane múzeum každoročne 200 zlatých. Huszovci podporovali aj popradskú evanjelickú cirkev a školu.
Ocenený cisárom
Za zásluhy o turistiku, kúpeľníctvo, cirkev a školstvo mu panovník František Jozef udelil Zlatý kríž za zásluhy s korunou.
Dávid Husz zomrel 21. januára 1889 v Poprade.
Jeho pohreb sa stal smútočnou manifestáciou stoviek ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
