Rodáci zo Spišskej Soboty nám dali Rainerku a Téryho chatu

Keď sa človek narodí pod Vysokými Tatrami, je asi prirodzené, že lásku k nim dostane do vienka.

Dôkazom toho je množstvo ľudí, pre ktorých sa veľhory stali celoživotnou láskou.

Ján Juraj Rainer

Ján Juraj Rainer. (zdroj: wikipedia)

Hádam sa ani nenájde turista, ktorý by pri potulkách Vysokými Tatrami nezašiel od Hrebienka po krásnom chodníku až k miestu, kde stojí známa Rainerova útulňa

. Ale už menej známy je fakt, prečo sa vlastne volá „Rainerka“ a komu za ňu vďačíme

Môže za to podnikateľ a mecenáš zo Spišskej Soboty Ján Rainer, ktorý sa v tejto históriou dýchajúcej, v súčasnosti už mestskej časti Popradu, narodil 3. apríla 1800.

Rovnako ako jeho otec bol pôvodným povolaním mäsiar. Mal však podnikateľského ducha a spolu s manželkou popri mäsiarstve rozbehli reštauráciu.

Darilo sa mu, a tak si vzal do prenájmu tatranskú osadu, z ktorej sa neskôr vyvinul dnešný Starý Smokovec.

Stal sa jeho prvým nájomcom. Prišiel tam žiť v roku 1833 a zostal 34 rokov. Označujú ho titulom „prvý úspešný podnikateľ v službách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách“.

Využil svoje skúsenosti, získané počas pôsobenia v Poprade a zriadil v Starom Smokovci tatranské kúpele, vďaka ktorým tam vznikli budovy, ktoré tam sú dodnes.

Drevená vila Flóra je najstarším turistickým objektom v Tatrách. Zachovaný zostal aj zrubový Švajčiarsky dom, postavený v švajčiarskom slohu, s bohatou rezbárskou výzdobou.

A obdivovať môžete aj Bellevue, ktorý manželia postavili v roku 1850 a v tom čase bol prvým dvojpodlažným murovaným domom.

Rainerovci pritiahli do Tatier množstvo ľudí, organizovali napríklad smokovecké juniálesy, ktorými sa až do polovice 19. storočia otvárala letná kúpeľná sezóna.

Zaujímavým programom, ktorý pre hostí boli aj turistické vychádzky cez Hrebienok k malebným vodopádom Studeného potoka, ďalej do Malej Studenej doliny a pre odvážnejších až na Lomnický štít. Jedným zo sprievodcov bol aj Ján Juraj Rainer.

V štyridsiatych rokoch 19. storočia Rainer turistom uľahčil prístup na Hrebienok úpravou vychádzkového chodníka a v roku 1863 dal v ústí Veľkej Studenej doliny, v blízkosti vodopádov Studeného potoka, v nadmorskej výške 1301 metrov postaviť prvé turistické prístrešie – kamennú útulňu.

Najskôr slúžila turistom a keď v jej blízkosti otvorili turistickú chatu Kamzík, stala sa z nej nocľaháreň pre vodcov a nosičov.

Útulňu už pod názvom Rainerova chata v roku 1983 ako pamiatkový objekt zreštaurovala Správa TANAP-u a v roku 1997 si ju prenajal bývalý pedagóg a vysokohorský nosič Peter Petras z Kežmarku, ktorý v nej pôsobí dodnes.

Gedeon Majunke

Gedeon Majunke. (zdroj: wikipedia)

Zo Spišskej Soboty pochádzal aj ďalší muž, ktorý zanechal v Tatrách výraznú stopu. Gedeon Wilhelm Majunke bol architekt, ktorého predkovia síce pochádzali z Talianska, no jeho domovom sa stali hory.

Po absolvovaní základnej školy v rodnej Spišskej Sobote a košickej reálky absolvoval štúdium vo Viedni nielen na Vysokej škole technickej, ale aj na Hansenovej majstrovskej umeleckej škole.

A hoci mu v Rakúsku ponúkali miesto pedagóga, vrátil sa domov.

Usadil sa v Spišskej Sobote a založil si rodinu. Jeho manželka Alica sa okrem starostlivosti o ich troch synov a dcéru venovala aj humanitárnej činnosti. Pracovala v Červenom kríži, ktorému na zriadenie nemocnice poskytla dom s dvorom.

Dom Majunkeovcov na námestí v Spišskej Sobote zostal na celé desaťročia sídlom Červeného kríža.

Jej manžel sa uplatnil ako architekt v Tatrách, ale aj na celom Spiši. Projektoval jednu budovu za druhou a jeho doménou boli najmä hrazdené a zrubové stavby. Navrhoval administratívne a školské budovy, vily aj rodinné domy.

Najväčšiu časť svojho života však venoval Vysokým Tatrám, kde sa po otvorení Košicko–bohumínskej železnice začínalo s rozsiahlou výstavbou. Stavby do prírody komponoval ohľaduplne a preferoval prírodné materiály.

Budovy podľa jeho návrhov možno vidieť v Dolnom Smokovci, v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke, vo Vyšných Hágoch, v Tatranskej Lomnici, v Štrbskom Plese.

Archívy uvádzajú, že ako architekt a stavebný podnikateľ sa podpísal pod vznik minimálne tretiny tatranských stavieb. Patrí k nim aj Téryho chata, ktorú jeho stavebná firma postavila v roku 1899 v Malej Studenej doline v nadmorskej výške 2015 metrov.