VIKARTOVCE. Peter Kormoš z Vikartoviec pri Poprade sa tradičnému šindliarstvu venuje už 25 rokov, toto remeslo prevzal po svojom starom otcovi.
"Kedysi neboli plechy na strechy a ľudia si museli niečím prikryť obydlie, tak vymysleli šindeľ. Je zo štiepaného bieleho alebo červeného smreka, drevo sa naštiepe na 40- alebo 50-centimetrové kusy a následne opracuje obojručným nožom na strúhacom stolku," priblížil Kormoš.
Dôležitý je podľa neho výber správneho a kvalitného dreva, aby sa dobre štiepalo.
Hrúbka šindľa je dva a pol až tri centimetre.
Po opracovaní sa šindle nechajú viac ako týždeň sušiť na stojato v prievane mimo slnka, potom sa umiestnia do klietok, ktoré sa zaťažia, aby sa šindeľ nepokrivil.
Ručné sú kvalitnejšie
V súčasnosti je podľa Kormoša menší záujem o ručne vyrábaný šindeľ, skôr sa preferujú strojom vyrábané.
Vikartovský šindliar však konštatoval, že tie nie sú také kvalitné, pretože drevo prerežú a neštiepia.
Naruší sa tak jeho štruktúra a skôr nasaje vodu, ako keď sa drevo odštiepi.
Vo Vikartovciach žijú traja králi remesiel Čítajte "Keď ja strúham, tak idem po vlákne, a keď sa reže na stroji, poprerezujú sa vlákna, zachytáva sa tam voda, drevo sa napije a časom zhnije," zdôvodnil.
Na meter štvorcový strechy ide približne 30 až 35 kusov 50 centimetrov dlhých šindľov, pritom jedna strecha má zvyčajne okolo 70 metrov štvorcových.
"Trvácnosť pri červenom smreku je 35 až 40 rokov, u bieleho je to trošku menej, okolo 30 rokov. V minulosti vydržali šindle na streche aj sto rokov, lebo sa ničím nenapúšťali, konzervovali sa dechtom. Nebol komín vyvedený nad strechu, ale nad povalu, takže všetok dym šiel na strechu, čiže impregnoval. Aj preto boli strechy tmavé, až do čierna. Dnes je to už iné, lebo na drevo dávajú všelijaké nátery, a to už toľko nevydrží," vysvetľuje Kormoš.
Kráľ remesiel
Vo Vikartovciach bolo kedysi viac šindliarov, podľa Kormoša si ľudia šindle väčšinou pripravovali v zime, aby si v lete mohli opravovať svoje príbytky.
Vo Vikartovciach odjakživa žili rebeli Čítajte "Mali sme jednu zákazku, pri ktorej bolo potrebné robiť 20.000 šindľov, to sme ešte so starým otcom robili a dá sa povedať, že kto v dedine trochu vedel, tak strúhal a pomáhal," upozornil Kormoš.
So svojím synom Kristiánom už niekoľko rokov prezentuje šindliarstvo a rezbárstvo okrem iného aj na festivale Európske ľudové remeslo v Kežmarku, v roku 2011 si odtiaľ odniesol titul kráľa remesiel.
"Je dôležité stále prezentovať túto prácu, aby tí mladí vedeli, ako si naši starí a prastarí rodičia zakrývali drevenice, domy, chlievy, stodoly, či udiarne a bolo by dobré, aby sa to zachovalo a niekto to po mne prevzal," uzatvára Kormoš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
