Vlašský kostol je druhý najväčší na Spiši

SPIŠSKÉ VLACHY. Pri ceste do Spišských Vlách už z diaľky púta pozornosť rímskokatolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa, stojaci na vyvýšenine na okraji historického jadra mesta.

Kostol sv. Jána Krstiteľa je nepomerne veľký vzhľadom na malé mestečko, v ktorom sa nachádza.

Po Bazilike sv. Jakuba v Levoči je druhým najväčším kostolom na Spiši a radí sa medzi desať najväčších kostolov na Slovensku.

Dejiny vlašského kostola siahajú do prvej polovice 13. storočia, keď bol vystavaný pôvodný jednoloďový románsky chrám. Prv bol zasvätený pravdepodobne Duchu Svätému, až neskôr sa stal patrónom kostola sv. Ján Krstiteľ.

Už vtedy mal kostol vežu, ktorá však bola neskôr zbúraná. Dá sa predpokladať, že múr obkolesujúci kostol bol postavený taktiež v tomto období. Až do konca 18. storočia bol okolo kostola cintorín.

Nad arkádami chýbajú okná

V 14. storočí a v prvej tretine 15. storočia došlo k rozsiahlej prestavbe kostola. Práve vtedy nadobudol dnešné rozmery.

Hlavná loď bola zvýšená a doplnená o bočné lode. Kvôli objemnosti stavby boli k bočným lodiam aj k svätyni pristavané oporné piliere.

Hlavná loď dostala šesťpoľnú hviezdovitú klenbu, ktorá svojou dokonalou symetriou pôsobí naozaj uchvacujúco.

Jej rebrá sa zbiehajú na polygonálne polostĺpy s kalichovou hlavicou. Svorníky má rozetové a na jednom z nich je vidieť kríž na troch kopcoch.

Bočné lode dostali zasa krížovú klenbu, ktorej rebrá sa vsekávajú bezprostredne do stien. Trojpoľná krížová klenba svätyne a jej klinové rebrá boli posadené na polostĺpy s gotickou hlavicou.

Neskôr bola postavená aj sakristia, ktorej trojpoľná krížová klenba a rebrá ústia v klinovej konzole. Veľkolepú prestavbu v roku 1434 ukončilo zaklenutie strednej lode. Vďaka týmto úpravám vznikol priestranný trojloďový kostol bazilikálneho typu.

Pri vlašskom kostole však hovoríme o pseudobazilike, keďže na rozdiel od iných bazilík mu nad arkádami hlavnej lode chýbajú okná.