Výročie Barbarskej noci pripomína pamätník rehoľníkov v Podolínci

PODOLÍNEC.Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí.

Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi.

Pred 68 rokmi sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti pod názvom Akcia K - kláštory.

Príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do vtedy mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Boli to miesta Pezinok, Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov a Podolínec.

Akcia takéhoto rozsahu za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: V Spišskom Štiavniku si pripomenuli 68. výročie Akcie Kláštory Čítajte

Likvidácia kláštorov sprevádzala násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov.

Do Podolínca postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie barbarská.

Pár mien internovaných: Teodor Hlaváč, Ján Brichta, Ján Korec, Ernest Macák, Anton Srholec, Ján Janok, Marcel Martinko. Aj títo boli v hľadáčiku ŠTB.

Veriaci laici

Do akcie K – likvidácia kláštorov boli aktivizovaní aj veriaci laici.

Práve tí obyvatelia obcí Nižných, Vyšných Ružbách a Lackovej neváhali a utekali brániť rehoľníkov. V obciach na poplach zvonili zvony.

V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrdá odplata režimu.

„Môjho muža bili dovtedy obuškami po chodidlách, až kým mu nezačala zliezať tá tvrdá koža z chodidiel. Na fúriku v noci som ho vozila k židovskému lekárovi, ktorý mu tie rany liečil,“ spomína pamätníčka Janka Marfiaková z Vyšných Ružbách.

Väčší protest sa odohral priamo v obci Vyšné Ružbachy. Ten sa však už nezaobišiel bez vojenského zásahu.

Režim tak brutálne zasiahol, že dedinu obkolesili vojskom a ľudia ani nemohli vyjsť von po vodu do studne, aby navarili polievku svojim deťom.

Najprísnejší režim v Podolínci

V kláštore v Podolínci po barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári.

Po Akcii K nasledovala Akcia R – rehoľníčky, keď 28.-31. augusta 1950 zase došlo k násilnému sústredeniu ženských reholí.

Komunistickému režimu sa síce akciou K – kláštory podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, nepodarilo sa im však zlikvidovať rehole ako také.

Počas komunistického režimu a útlaku sa začala vzmáhať podzemná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry.

Hlavným cieľom, ktorý komunistický režim sledoval svojou cirkevnou politikou, bola totálna ateizácia spoločnosti a odklon ľudí od cirkvi a viery v Boha.

Horlivosť kňazov a veriacich počas 40 rokov komunistickej nadvlády na Slovensku zmaril zámer komunistov dosiahnuť odklon ľudí od cirkvi.

13. apríl je v súčasnosti v Slovenskej republike vyhlásený za pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.

Spracoval Radoslav Babjarčík, Zamoyski inštitút