Patrí k tomu najlepšiemu, čo vo filmovom fachu máme. Majstrovsky ovláda réžiu, kameru, ale aj scénografiu a scenáristiku.
Kamarátil sa s Federicom Fellinim a ďalšími svetoznámymi filmármi.
To všetko dosiahol rodák z východného Slovenska Juraj Jakubisko, ktorý práve v pondeok oslavuje jubilejnú osemdesiatku.
Oficiálne má ako dátum narodenia uvedený 30. apríl, no vraj to s jeho príchodom na svet nebolo až také jednoznačné.
Malý Jurko v rázovitej obci Kojšov po prvý raz zaplakal v noci z 30. apríla na 1. mája.
„Prišiel som na svet v noci. Vrany ma priniesli do rodiny otca Michala a matky Alžbety necelý rok po ich svadbe, ktorá trvala, ako bolo zvykom, niekoľko dní. Do Kojšova, ako sa táto posledná dedinka v horách nazýva, nevedie žiadna cesta, len chodníky. Ocitol som sa v postieľke uprostred drevenej chalupy,“ opísal svoj príchod na svet v autobiografickej knihe Živé striebro.
Za svitania sa otec Jakubisko vybral cez kopce do Gelnice, aby syna dal zapísať na matrike.
„Uprostred Gelnice práve prebiehala májová manifestácia robotníkov z neďalekých krompašských železiarní a žandári voči nej zasiahli. Robotníkov bili obuškami hlava-nehlava a ušlo sa aj môjmu otcovi. Tak sa rozhodol, že prvý máj nie je dobrý dátum narodenia. Povedali si: ´Syn, ktorý ponesie moje meno, nemôže mať v rodnom liste takýto poondiaty deň!´ A tak ako dátum môjho narodenia zahlásil posledný apríl,“ porozprával uznávaný filmár pre Korzár prednedávnom, keď navštívil Gelnicu, kde nakrúcal pokračovanie rozprávky Perinbaba.
Inšpirácia rodiskom
V Kojšove síce prežil len prvé roky svojho života, no pravidelne sa do tejto dediny pod Kojšovskou hoľou vracal a chodieva tam aj dodnes. Je to pre neho obrovský zdroj inšpirácie.
„Všetky magické veci, ktoré sa v mojich filmoch odohrávajú, sú z Kojšova. Točil som na Spiši film Zbehovia a pútnici a využil som do komparzu všetkých Kojšovčanov. Rád maľujem kojšovské ženy, mal som dokonca aj výstavu. Sú mimoriadne zaujímavé, majú šatky urobené do takých rohov, aby im držali a na čele hrebienok. Giuliette Masine, ktorá hrala Perinbabu, sa nepáčilo, ako má urobenú šatku a tá ju tiež mala tak, ako ju nosia kojšovské ženy. Aj vo filme Nejasná správa o konci sveta som použil zaujímavé, tak trochu eroticky ladené ľudové piesne z Kojšova,“ priznal v jednom z rozhovorov.
Z Kojšova najskôr Jakubiskovcov vyhnala vojna. Kým bol otec pri partizánoch, Juraj s mamou a sestrou Melankou chvíľu žili aj v Jakubovanoch a Chmeľove.
Kino spoznal v Košiciach
Na konci druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala do Košíc. Bývali oproti synagóge, čo je v súčasnosti Dom umenia.
„Pamätám sa, že sme žasli, keď sa objavila prvá električka. Považovali sme ju za dom na kolesách,“ zaspomínal so smiechom vlani v lete, keď sa zúčastnil na filmovom festival Art Film Fest.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
