Korzár logo Korzár Spiš
Sobota, 22. september, 2018 | Meniny má Móric
Vysoké Tatry z Kráľovej hole. (Zdroj: Dominik Sabol)

Kráľova hoľa, najvyšší vrchol východnej časti Nízkych Tatier, je jednoznačne najlepší vyhliadkový vrch na území Slovenska.

Spôsobilo to niekoľko faktorov. Po prvé, je v centrálnej časti štátu a tak vidieť skutočne minimálne polovicu Slovenska (od ukrajinskej po českú a od poľskej po maďarskú hranicu).

Po druhé, má dostatočnú výšku (1 946 m n.m.), aby bolo z neho vidieť cez väčšinu hrebeňov okolitých pohorí a v pohľade bránia len Tatry.

Po tretie, sú z neho výhľady na všetky svetové strany a po štvrté, vzhľadom na svoju výšku je pomerne ľahko dostupný (blízkosť obcí ako východiskových bodov, či spevnená cesta až na vrchol).

Článok pokračuje pod video reklamou

To zaručuje vysokú úspešnosť aj extrémne ďalekých pozorovaní v každom ročnom období.

Navyše, možnosť núdzového prespania v predsieni budovy vysielača pridáva aj veľmi cenené ranné a večerné výhľady, keď pri východe, či západe slnka zvyknú byť najlepšie diaľkové pohľady.

Najlepší pohľad na Tatry

Vrchol preslávenej Kráľovej hole tvorí lúka a niekoľko skalných útvarov.

Priamo z vrcholu (pri budove vysielača) sú úžasne, priam letecké pohľady smerom na východ, juh i sever.

Len pre lepší výhľad na západ je potrebné vyjsť na západný okraj rozložitého vrcholu, lebo „čistému“ pohľadu bráni skalný útvar práve v západnej časti vrchu.

Každá svetová strana ponúka úplne iný výhľadový rozmer. Sever, to je najlepší čelný pohľad na Tatry, kompletne celé – Západné, Vysoké i Belianske, pričom vidieť i do takmer každej doliny.

Na detailne štúdium Tatier niet lepšej polohy, výrazne tomu napomáha aj fakt, že Tatry sú „len“ cez dolinu (vzdialené v priemere len 30 km) a pohľad na ne je aj zo slušnej úrovne, takmer 2 000 m n. m.

Sever teda neponúka možnosť extrémne ďalekých pozorovaní , no aj tak je tento pohľad jedinečný (foto. č. 1, 2 a 3).

Skutočný pohľad až na západ

Ako už bolo spomenuté, pre „krajší“ západ je nutné zájsť približne 5 minút na západne ležiacu skalku, odkiaľ je zasa úplne iný typ výhľadu.

V popredí sa tiahne sa takmer celý hlavný hrebeň Nízkych Tatier až po Prašivú (foto č. 4), pričom v pozadí sa už črtajú aj vzdialenejšie vrchy.

Za Malou Fatrou je dominantná Lysá hora (1 323 m n. m.) v Moravskosliezkych Beskydách, vzdialená 145 km (foto č. 5).

V úzkom koridore medzi masívom Prašivej a Kremnickými vrchmi sa napríklad ukazuje kopec Inovec (1 042 m n. m.) , najvyšší vrch Považského Inovca (foto č. 6), vzdialený 155 km.

Čo je veľká rarita, keďže z okraja východného Slovenska (masív Kráľovky je na hranici Prešovského kraja) dovidieť na najvyšší bod bývalého Západoslovenského kraja.

Z ktorého iného miesta východného Slovenska vidieť na západ SR, resp. naopak?

Prečítajte si tiež: Zelený strom na Kráľovej holi nehľadajte. Skôr úžasné výhľady

Čaká sa na zverejnenú fotku Rumunska

Na juhozápade a juhu je nekonečný výhľad na postupne klesajúce hrebene, v popredí letecky pohľad „zhora“ na Muránsku planinu a Stolické vrchy, za nimi nižšia Revúcka vrchovina a na horizonte najvyššie maďarské pohoria, vzdialené v priemere 100 km (foto č. 7).

Pričom stále čakáme na úspešného pozorovateľa, ktorý odfotí aspoň časť pohoria Padiš v Rumunsku, ktorého pomerne vysoké vrchy sa pri extréme priaznivej viditeľnosti ukazujú na juhovýchode za Panónskou nížinou vo vzdialenosti 300 km.

Je to najvzdialenejšie miesto, ktoré je možné vidieť z Kráľovky.

Na východe Poľsko aj Ukrajina

Východ je zase zo všetkých výhľadov najpestrejší. Otvára ho Slovenský raj, akoby to bola len mapa, veď ide o pohľad z výšky takmer kilometra (foto č. 8).

Za ním nekonečný hrebeň Slovenského Rudohoria, trochu severnejšie výrazne Branisko, medzi nimi v koridore časť Slanských vrchov, ale aj Vihorlat, čo je už úctyhodná diaľka (145 km).

Ešte severnejšie od Braniska je viditeľná za Levočskými vrchmi hrebeň Bachurne a Čergova (foto č. 9, 10).

To však nie je všetko. Pri lepšej viditeľnosti sú pozorovateľné tiež poľské vrchy, nielen tie bližšie na severovýchode, napríklad za Pieninami (60 - 70 km), ale aj Bieszczady (takmer 200 km).

Ešte rekordnejšie vzdialenosti ponúka horizont na východe, kde sa za Vihorlatom ukazujú prvé ukrajinské hole (Polonina Runa), no trochu južnejšie aj Polonina Boržava so známym vrchom Stij (foto č.11), ktorý je vzdušnou čiarou až 226 km.

Sú viditeľné aj vrchy za ním ako Gemba, Malá Gemba, ktoré sú od Kráľovky vyše 230 km, čo sa už blíži k súčasným absolútnym rekordom pozorovaní zo Slovenska (260 km).

Kráľova hoľa je jedným z mála miest u nás, odkiaľ dovidieť do piatich štátov okrem Slovenska (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina), a netreba na to ani horolezeckú výbavu ako v prípade štítov Vysokých Tatier.

Téma: Turistika


Neprehliadnite tiež

Zavolal na políciu pre hádku so synom, našli ho mŕtveho

Manželka tvrdila, že je len opitý a spí.

Hasiči zasahovali na Hornáde pre únik podozrivej látky

Neznáma chemikália vnikla do rieky zrejme vo Vyšnom Opátskom.

Michalovčania na Nitru nestačili, ostávajú na chvoste tabuľky

Nebodovali už v siedmom stretnutí sezóny.

Hlavné správy zo Sme.sk

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

K vláde majú prísť autoritárske režimy.

ŠPORT

V Miškovci sa bili zvolenskí chuligáni, tiekla krv

Tréner Zvolena Andrej Podkonický sa po zápase ospravedlňoval.

NOVOHRAD

Starosta sa zabýval v dome zo slamy, tvrdí, že by nemenil

Chcel dom, ktorý má dušu. Televízor nepotrebuje.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop