Stopy dávnej minulosti môžete nájsť v každom kúte nášho regiónu.
Je to už dvanásť rokov, čo robotníci počas výstavby priemyselného parku v Poprade Matejovciach úplnou náhodou odhalili poklad nevídanej hodnoty.
Objavili hrobku germánskeho kniežaťa so zachovanými predmetmi, z prelomu 4. a 5. storočia, ktorú nám Nemci naozaj závidia.
Významom a zachovalosťou ju archeológovia prirovnávajú k Tutanchamónovi a v Európe nemá obdobu.
Mysleli si, že je to bunker
Kvôli stabilizácii podmáčanej plochy na jednom stavenisku začal bager hĺbiť jamu, keď tu zrazu, v hĺbke 2,5 – 3 metre narazil na drevené trámy.
Kniežacia hrobka sa vráti do Popradu najskôr budúci rok Čítajte Najskôr sa zdalo, že by to mohol byť bunker z druhej svetovej vojny, a tak začal bagrista konštrukciu rozoberať. No keď nadvihol časť stropu, hneď bolo jasné, že to, čo sa ukrýva v zemi, nie je len obyčajný bunker.
Robotníkov na stavenisku okamžite vystriedali archeológovia. Tí sa pustili do náročného výskumu, ktorý trval štyri mesiace a jeho výsledok bol ohromujúci.
Zistili, že ide o vzácnu hrobku.
Zachránili ju vykrádači
Vnútorná hrobová komora mala rozmery 170 x 290 cm a bola rozdelená priečkami zapustenými do drážok.
Celú stavbu prekrývala sedlová strecha s trojuholníkovitými čelami, spájaná na spôsob kazetového stropu, rovnako ako podlaha.
Pri výskume síce vyšlo najavo, že hrobka bola v minulosti vykradnutá, no práve to ju uchovalo na dlhé–predlhé roky.
Vďaka tomu, že vykrádači narušili túto lokalitu sa do komory dostala spodná voda a tá zakonzervovala unikátne nálezy.
Pomohli nemecké technológie
Slovenskí archeológovia mali prvýkrát možnosť zachraňovať takýto výnimočný nález, avšak chýbali im podobné skúsenosti.
Na pomoc boli preto pozvaní zahraniční odborníci.
Väčšina nálezov skončila v nemeckom archeologickom múzeu v Schleswigu, kde sa špecializujú na konzerváciu a výskum tohto druhu nálezov.
Celý náklad smerujúci do Nemecka vážil takmer 12 ton.
Dlhodobým skúmaním vyšlo najavo, že zachovaná drevená hrobka je z roku 400 nášho letopočtu a nemá obdobu v celej Európe.
Nebol to len hrob, bol to doslova „dom mŕtveho“ veľký štyri krát tri metre.
Hoci sa nezachovala celá kostra mŕtveho kniežaťa, zostalo krásne lôžko, na ktorom nebožtík ležal a značná časť jeho pohrebnej výbavy.
Vzácne látky a zábavky
Aj keď bola hrobka vykradnutá ešte v staroveku, dochovaný inventár naznačuje honosnosť pohrebnej výbavy pochovaného.
Archeológom sa podarilo identifikovať napríklad aj látku tkanú na tzv. kartičkách, čo je technológia používaná už od praveku.
Medzi vzorkami nechýbajú ani unikátne zlaté nite, zrejme z pohrebného rúcha, alebo z inej pokrývky či koberca.
Mŕtvy bol podľa všetého oblečený v honosnom rúchu s prelamovanými koncami a lemami, koženými pásikmi a remienkami, bohato vyšívanom zlatými niťami. Obutý bol v kožených topánkach, z ktorých sa zachovala len jedna.
Z drobných nálezov sa zachovalo strieborné šidlo s drevenou rúčkou zdobené zlatou fóliou a bronzový hrot šípu zasunutý v stene hrobky.
Jedinečným nálezom boli sklené hracie žetóny a vyrezávaná ozdobná hracia doštička zo spoločenskej hry, ktorú vykrádači zrejme nepovažovali za zaujímavú a nechali ju pohodenú na podlahe.
Hra, ktorá bola súčasťou životného štýlu nobility, mala z jednej strany šachovnicu a zo strany druhej mlyn.
Milodary aj bravčová šunka
Najviac nálezov poskytla časť v juhozápadnom rohu hrobky.
Tu sa v medzere medzi komorami, zrejme ako pozostatok dodatočne uložených milodarov, nachádzalo osem hlinených nádob a bronzové vedro.
V dobrom stave bol aj prútený košík a zvyšok posmrtnej potravy, zrejme bravčovej šunky zakrytej lykovou rohožou.
Vzácna minca
Najväčšiu radosť však archeológom spôsobil nález prívesku zhotoveného zo zlatej mince rímskeho cisára Valensa z roku 375, ktorý asi vypadol pri vynášaní koristi a zapadol v medzere medzi komorami.
Pomohol tak spresniť vznik hrobky do obdobia po poslednej tretine 4. storočia.
Unikátny nábytok
Napokon, najpôsobivejšími časťami súboru objavených pamiatok z objektu sú nepochybne časti dreveného nábytku, ktoré sú skutočným unikátom a sú známe z germánskych či rímskych hrobiek.
Vyníma sa medzi nimi okrúhly stolík z topoľa s priemerom dosky 92 cm, vyrobený na sústruhu, stolček a časť pohovky.
Strieborné nity a kúsky plechu naznačujú, že nábytok bol potiahnutý nejakou látkou.
Výnimočný mladý muž
Všetko teda nasvedčuje tomu, že v hrobe bol pochovaný výnimočný muž, ktorému po smrti preukázali príslušníci jeho družiny mimoriadnu poctu.
Vďaka dochovaným pozostatkom antropológ určil, že išlo o 20 – 25-ročného mladého muža s predpokladanou výškou 172 cm.
Podľa analýzy DNA sa mŕtvy narodil niekde medzi Volgou a Uralom, teda východne od nášho územia.
Nie je však jasné, odkiaľ presne sa k nám dostal a čo viedlo jeho súkmeňovcov, že ho pochovali ďaleko od jeho domoviny, v kraji pod tatranskými končiarmi.
Či sa však niekedy túto záhadu podarí objasniť, to zatiaľ nevie povedať nikto.
Autor: archeologia.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
