KROMPACHY. Knižná novinka austrálskej spisovateľky Heather Morris Tetovač z Osvienčimu zapísala mesto Krompachy na mapu svetových knižných bestsellerov.
V stredu popoludní sa uskutočnila slávnostná autogramiáda knihy na Mestskom úrade v Krompachoch. Deň potom, čo kniha vyšla prvýkrát v slovenčine.
Skutočný príbeh Laleho a Gity Sokolovovcov, dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor v Osvienčime a po vojne našli svoj druhý domov v Austrálii.
Lale, vlastným menom Ludwig Eisenberg, sa narodil a časť života prežil v meste Krompachy.
Odtiaľ bol v roku 1942 deportovaný do tábora v Osvienčime, kde prežil „vďaka“ tomu, že tetoval väzňom identifikačné čísla.
Rozhodol pes
Lale pred smrťou vyrozprával H. Morrisovej svoj životný príbeh.
Lale a Gita si svoje zážitky z koncentračného tábora nechávali pre seba. Druhý domov našli v Austrálii, kde sa im narodil syn Gary a prežili úspešný život.
Po Gitinej smrti sa však Lale rozhodol, že už bremeno minulosti nevládze niesť sám a vyrozprával svoj príbeh. Ako autorka románu sama uvádza, deň, keď stretla L. Sokolova, zmenil obom život.
„O tom, že práve ja napíšem jeho životný príbeh, rozhodol jeho pes Tutsi. Keď som ho navštívila, hádzal svojim dvom psom loptičku. Keď chcel Lale väčšiemu z nich vziať loptu z papule, uhryzol ho. Pes prišiel k mojej nohe a mohla som mu loptičku vziať ja. Vtedy Lale povedal, môj pes vás má rád, ja vás mám rád, vy napíšete môj príbeh,“ zaspomínala H. Morris.
Začiatkom tohto roka vyšla kniha Tetovač z Auschwitzu v angličtine.
V utorok vyšla vo vydavateľstve Ikar v slovenčine.
O deň neskôr, v stredu, samotná autorka prišla osobne do Krompách, aby počas slávnostnej autogramiády prezentovala svoje knižné dielo.
Spoločnosť jej robila Angela Mayer, editorka knihy.
„Je to človek, ktorý sa postaral o to, aby moje dielo znelo pekne,“ poznamenala s úsmevom na margo svojej spoločníčky austrálska spisovateľka.
Stretnutie v Osvienčime
Do Krompách prišla plná očakávaní. Poznala ho iba z rozprávania Laleho.
Mesto na ňu urobilo veľký dojem a ako sama povedala, našla tu príjemné prostredie aj ľudí.
Jej prvé kroky viedli do miestnej základnej umeleckej školy, kedysi meštianky, ktorú Lale navštevoval.
„V čase, keď tu chodil Lale, škola mala cez tristo žiakov a učili tu českí pedagógovia v slovenčine,“ priblížila spisovateľke Anna Pustayová z krompašskej Jednoty dôchodcov Slovenska.
Práve A. Pustayová našla vo svojom archíve fotografiu od svojho otca z roku 1938. Je to fotografia školskej triedy, na ktorej je jej otec aj L. Eisenberg.
Samotný Lale sa na zadnú stranu fotografie aj podpísal.
„Keď som sa dozvedela o knihe, skontaktovala som sa s Richardom Bartkom, Krompašanom žijúcim v Austrálii a ten sa stretol s pani Morris. Vymenili sme si kontakty a boli sme v spojení. Prvýkrát sme sa potom s ňou stretli v Osvienčime,“ priblížila okolnosti zoznámenia A. Pustayová.
„Knihu som prečítala na jeden hlt. Dej je zaujímavý. Lale je veľmi dobre vykreslený, tie jeho kontrasty v povahe. V Krompachoch bol v tom čase bohatý spoločenský život a to v ňom, zrejme, zanechalo iskru. Niekedy trpel, niekedy bol ako jašterička, uhýbal, inokedy bol ako bohém, ale vždy sa vedel postaviť na rovnú zem. Kniha na mňa urobila veľký dojem,“ dodala A. Pustayová.
Žiaci ZUŠ pripravili pre H. Morrisovú malý koncert.
Spisovateľka nahliadla aj do kroniky školy.
Nasledovala malá prechádzka mestom. Zastavenie na Mlynskej ulici, kde kedysi bývala židovská synagóga, dom miestneho rabína a kde pravdepodobne býval aj Lale s rodinou.
Spisovateľka navštívila aj mestský cintorín.
Neoficiálna návšteva mestského úradu v predvečer autogramiády so sebou priniesla rozprávanie o histórii mesta, spomienky na židovské obyvateľstvo mesta i vyznania.
Svetový bestseller
Ako autorka prezradila, zakaždým, keď rozpráva o knihe, nezabudne spomenúť Krompachy.
„Po tejto návšteve ľudia v Amerike i Kanade, kde budem v septembri a októbri prezentovať svoju knihu, budú vedieť tomto meste a jeho ľuďoch,“ zdôraznila autorka bestsellera, ktorý doposiaľ vyšiel v 28 krajinách sveta.
Veľký dojem v nej zanechalo aj stretnutie s Krompašanmi z Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorí sa s ňou stretli ešte v apríli priamo v Osvienčime.
„Dojalo ma, ako ľudia z mesta išli takú diaľku, aby sa so mnou stretli. Každému o tom rozprávam,“ doplnila H. Morrisová.
V domácej Austrálii sa doteraz predalo 70-tisíc výtlačkov knihy. Vo Veľkej Británií 140-tisíc výtlačkov.
V troch krajinách sveta sa román stal jednotkou, v ďalších desiatich krajinách sa dostal do top 10.
Ako H. Morris prezradila, v pláne má ďalší námet na román.
Hlavnou hrdinkou bude Cilka, dievča, ktoré je vykreslené aj v knihe Tetovač z Osvienčimu.
Mladé, 16-ročné dievča prežilo v koncentračnom tábore tak, že sa z nej stala prostitútka. Po vojne sa však jej utrpenie neskončilo. Za kolaboráciu skončila v srbskom gulagu.
Počas stredajšieho programu navštívila spisovateľka miestne gymnázium, najvýznamnejšie historické dominanty mesta i okolia.
Dar mestu – kniha o Lalem
Na autogramiádu prišlo niekoľko desiatok Krompašanov.
Spisovateľka dostala od mesta dar, rovnako niečo aj ona darovala mestu.
„Je to kniha o Lalem. Sú v nej dôležité dokumenty z Osvienčimu, fotografie Laleho, jeho manželky Gity aj ich syna Geryho,“ uviedla H. Morris.
Ako zdôraznila primátorka mesta Iveta Rušinová (nez.), mesto je hrdé, že ho H. Morris navštívila.
„Kniha o našom rodákovi, aj kniha o Melbourne, nájdu dôstojné miesto na mestskom úrade i v mestskej knižnici.“
„Naposledy som o Krompachoch počula v roku 2003, keď mi Lale rozprával svoj príbeh. Teraz som tu. Našla som tu milých ľudí a krásne mesto. Videla som školu, do ktorej chodil, jeho fotku zo školy. Bol to zvláštny pocit,“ prezradila spisovateľka.
Vysvetlila aj to, ako sa z Ludwiga stal Lale. Bola to skrátená podoba jeho mena, ktorým ho oslovovali v rodine.
„S Lalem sme mali veľmi pekné priateľstvo. Mala som ho rada, moja rodina ho mala rada. Keď zomrel, bola som na jeho pohrebe. Bol to vzácny človek,“ dodala H. Morris.
Knihu Tetovač z Osvienčimu pokrstila osobne H. Morris šampanským.
Spisovateľka z Krompách mala namierené do Budapešti, kde v piatok podvečer bude rečniť na knižnom veľtrhu.
Židia na Mlynskej ulici
Krompašan Štefan Jendruch (88) vyrastal na Mlynskej ulici. Na Židov, ktorí tam bývali, si veľmi dobre spomína.
Pamätá si aj synagógu, ktorá stála na brehu potoka.
"Rabín mal dve dievčatá, volali sa Esta a Hando. Mal aj syna Fišeho. Bol to môj spolužiak. Pamätám si aj na jedno židovské dievča, volala sa Šarika," zaspomínal Krompašan.
V židovskej komunite bol aj "režník", ako ho volali.
"Keď sa stalo, že sliepku alebo kačku nezarezal na prvýkrát, dával ju susedom, aby ju zjedli, lebo pre nich to nebolo kóšer. Bol to dobrý človek."
Spomína aj na židovského krajčíra.
"Nám chudobným chlapcom šil plumky," zaspomínal.
Keď prišli na rad deportácie Židov, krajčír prišiel za Štefanovou mamou, aby si od neho vzala bal látky. Mohli so sebou vziať len osobné veci. Keď domy opustili, ihneď ich ľudia vyrabovali.
"Pamätám si, že po vojne sa sem vrátil jeden Žid. Vlastnil sódovkáreň v meste. Neskôr však aj ten odišiel," dodal Š. Jendruch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
