Huncovská židovská škola patrila k najvýznamnejším na Slovensku

HUNCOVCE. Tragické vojnové udalosti spôsobili, že väčšina židov sa konca vojny nedožila. Väčšina z tých, čo prežili, potom odišla žiť inam.

Napriek tomu, že na Spiši dnes takmer žiadni židia nie sú, netreba zabúdať, že mali bohaté a zaujímavé dejiny, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dejín regiónu, v ktorom žili.

Najslávnejšiu kapitolu spišskej židovskej histórie písali židia v Huncovciach pri Kežmarku, kde sa nachádzala jedna z najvýznamnejších židovských rabínskych škôl (ješív) na Slovensku.

Do Uhorska a na územie Slovenska prichádzali židia z rôznych oblastí vo viacerých vlnách už od stredoveku.

Pre ich pobyt platili rôzne obmedzenia zo strany panovníkov.

Spiš bol pre židov dlho nedostupný. Jedno z prvých miest, kde sa mohli na Spiši usadiť, boli práve Huncovce

. Do obce prišli prví židovskí obchodníci v prvej tretine 18. storočia.

Pochádzali z Moravy a usadili sa na majetku rodu Berzeviczy.

Počet židov v Huncovciach potom rýchlo narastal. V polovici 18. storočia tu žilo už 85 ľudí židovského vierovyznania.

Huncovce sa tak v priebehu niekoľkých rokov stali centrom spišského židovstva.

Huncovskí židia žili vtedy v drevených domoch nielen na pozemkoch Berzeviczyovcov, ale aj Székelyovcov, Podhorányiovcov a Ujfalusyovcov.

V polovici 18. storočia sa spomína aj prvý židovský učiteľ v Huncovciach.

Významným pre huncovských židov sa stal rok 1761, kedy im bolo umožnené postaviť si synagógu, ktorá však neskôr vyhorela.

Počet židov v Huncovciach stále stúpal a v roku 1817 ich bolo už 852, čo bolo najviac v dejinách obce.

Pre porovnanie, v celej Spišskej župe bolo vtedy dohromady 1 301 židov, čiže dve tretiny z nich žili práve v Huncovciach.

Huncovská synagóga patrila k najväčším na Spiši

Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že spolunažívanie medzi huncovskými kresťanmi a židmi bolo v 19. storočí, až na niekoľko obchodných sporov, veľmi dobré.

V tom čase žili popri židoch v obci aj Nemci, Maďari a Slováci, čiže aj z národnostného hľadiska to tam bolo pestré, koniec-koncov, ako na celom Spiši.

Aj v tomto ohľade Huncovčania spolu nažívali celkom dobre.

Keďže huncovským židom sa darilo, postavili si, najmä zásluhou miestneho učiteľa Šalamúna Wintera, v roku 1821 novú synagógu, jednu z najväčších na Spiši.

Jej fasáda bola riešená v klasicistickom slohu s predstaveným portikom a reprezentatívnym schodiskovým nástupom.

Vo vnútri mala synagóga deväť klenieb.