Prvá tatranská letná sezóna v bývalom Československu bola krušná

TATRY. Po prvej svetovej vojne nastali vznikom Československa pre Slovensko priaznivé časy.

Slováci prestali byť utláčaným národom a začali sa prudko rozvíjať vo všetkých oblastiach života.

Ako sa v bolestiach rodí dieťa, tak sa v bolestiach rodil aj nový štát, ktorému sa razom nakopilo množstvo ťažkostí.

Problémom sa nevyhli ani Tatry, už vtedy turisticky najnavštevovanejšie miesto Slovenska.

Prevádzkovatelia aj návštevníci s nádejou, ale i obavami očakávali prvú letnú tatranskú turistickú sezónu v novom československom štáte.

Bolo jasné, že mnoho vecí nebude ako predtým.

Niečo sa dá predvídať, niečo však nie, pretože ľudia nezvyknú predpovedať budúcnosť.

Tatranci preto netušili, aké krušné chvíle budú musieť prekonať.

Z Grandhotela sa stal Grandhotel Praha

S príchodom novej československej štátnej správy bolo zrejmé, že v platnosti neostanú staré maďarské názvy, ktoré sa používali za Uhorska. Táto zmena neobišla ani Tatry.

Veľká okružná cesta (nazývaná aj Klotildina), vedúca od Štrbského Plesa cez Smokovec, Tatranskú Lomnicu až po Belianske kúpele bola premenovaná na „Cestu slobody“ na pamiatku oslobodenia Slovenska. N

ajvyšší vrch Československa Gerlach, ktorý sa od roku 1896 nazýval štítom Františka Jozefa, sa premenoval na Štít legionárov.

Bol tiež odstránený milenárny pomník osadený v roku 1896 pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny.

Ako sa v roku 1919 písalo v spišských regionálnych novinách Tatry, „Štít legionárov má byť strážcom bezpečnosti republiky a upomienkou všetkých turistov na predošlé útrapy a na neohrozenosť a udatnosť našich legionárov.“

Okrem toho boli premenované aj ďalšie objekty, štíty a chodníky po celých Tatrách.

V Tatranskej Lomnici bol napríklad Grandhotel premenovaný na Grandhotel Praha.

Česi a Slováci chceli získať hotely pre seba

Slovenská inteligencia si veľmi dobre uvedomovala dôležitosť Tatier pre ekonomiku Slovenska.

Preto sa hneď po vzniku Československa usilovala vymaniť Tatry z rúk cudzincov, predovšetkým Maďarov a Židov, ktorí sa snažili uchovať si v Tatrách monopolné vlastnícke postavenie ešte z čias Uhorska.

Česi a Slováci uvítali, že novým prenajímateľom Štrbského plesa sa stal kapitán československej armády Kurc.

Zistilo sa však, že hlavným spoločníkom nájmu je maďarský žid z Popradu, Schwarz, čo vyvolalo v slovenskej verejnosti veľké rozhorčenie.

Trvalo ešte pomerne dlhý čas, kým sa hotely a pozemky v Tatrách dostali do slovenských alebo českých rúk.