LEVOČA. Levočská hora je podľa dostupných zdrojov najstarším slovenským pútnickým miestom.
Levočania sa tam začali schádzať po tom, čo im poskytla útočisko pred Tatármi.
A úcta k Panne Márii, ktorá ich ochránila, v ľuďoch pretrvala napriek všetkým úskaliam, ktoré doba priniesla.
Štyri kostoly Mariánskej hory
František Dlugoš: Mariánska hora je miestom pre duchovné dobro Čítajte Prvý kostol dali na Olivetovej hore postaviť v roku 1247 krátko po vyhorení mesta počas tatárskych vpádov.
Druhý pútnický kostol bol postavený o dve storočia neskôr. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil.
Okrem toho bol vo veľmi zlom stave a hrozilo jeho zrútenie.
V roku 1470 teda existujúci boží stánok zväčšil i čiastočne prestaval levočský farár Servác.
Kostol dostal gotickú milostivú sochu Panny Márie a v tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček.
Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie, no väčšie oživenie pútí nastalo po rekatolizácii.
Veľká procesia a púť sa konala 2. júla 1671, o dva roky neskôr dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža.
Tretí kostol bol dielom farára Martina Engelberta, ktorý v roku 1776 požehnal prvý kameň posvätnej novostavby.
V roku 1903 spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň ďalšieho kostola.
Prvá omša tu bola odslúžená v júli 1914 a 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil biskup Ján Vojtaššák.
Komunistické márne prieky
Po druhej svetovej vojne mali spišskí cirkevní predstavitelia veľké plány ako pozdvihnú Mariánsku horu, no politické pomery v 50. rokoch to prekazili.
To však nebránilo veriacim, aby rok čo rok v júli neputovali do Levoče.
A neprestali ani vtedy, keď komunistická garnitúra mala Levočskú púť pod dôkladným drobnohľadom a keď sa za púť na toto miesto vyhadzovalo zo škôl a zo zamestnania.
Komunisti robili rôzne prieky. Raz odstavili elektrinu, inokedy vodu, na cestu vedúcu k Mariánskej hore postavili transformačnú stanicu.
Učitelia museli nahlasovať žiakov, ktorí sa na púti zúčastnili a v davoch veriacich sa bežne pohybovali eštebáci.
Vytrvalosť veriacich ocenil aj pápež Ján Pavol II., keď v roku 1984 povýšil kostol na menšiu baziliku, teda baziliku minor.
Sú ich státisíce
Počet pútnikov, ktorí na začiatku júla nasmerujú svoje kroky do Levoče, predstavuje státisíce.
Prvou mimoriadnou historickou udalosťou novodobých dejín bol odpust v roku 1990.
Po 40 rokoch to bolo prvý raz, čo sa konal bez prekážok, bez komunistických zásahov a slobodne.
Prišlo naň vtedy 500-tisíc ľudí. Svätú omšu celebroval spišský diecézny biskup František Tondra a posvätil nový oltár postavený vedľa baziliky.
Začala sa tak éra slobodných pútí na Mariánsku horu.
Doposiaľ najviac ľudí prišlo na Horu 3. júla 1995, keď sa na púti zúčastnil pápež Ján Pavol II. Počty pútnikov sa vtedy rátali na 650-tisíc.
Vedeli ste?
– 1. až 4. októbra 2005 navštívil Mons. František Dlugoš maďarské pútnické miesto Máriapócs. Bolo tu medzinárodné stretnutie najväčších pútnických mariánskych miest v Európe. K pôvodným 15 miestam pribudlo ďalších 5, medzi nimi aj Mariánska hora. Levoča mala zastúpenie na všetkých doterajších stretnutiach predstaviteľov európskej siete pútnických miest.
– V roku 2013 bola levočská Mariánska hora zaradená do výročnej celosvetovej štafetovej modlitby ruženca za kňazov, spolu so 60 svetovými bazilikami. Tieto baziliky sa spoločne formou štafety v priebehu 24 hodín nepretržite modlia ruženec za kňazské povolanie.
– Mariánska púť zaznamenala viacero významných celebrantov. Jacques Perrier, predseda Le Réseau Marial Européen. Jósef Henryk Nowacki, apoštolský nuncius, kardinál Joachim Meissner, kardinál Franc Rodé, emeritný prefekt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
