POPRAD. Najvyššou stavbou Popradu je komín, ktorý však, paradoxne, nikdy nesplnil svoj účel.
S trochou nadhľadu ho možno označiť ako najekologickejší komín minimálne v strednej Európe.
Hoci pod ním možno párkrát zakúrili, dym z neho nikdy nevyšiel.
Komín vysoký 120 metrov postavili ešte za čias socializmu v areáli fabriky na výrobu vagónov.
Prišli však na to, že dôvody, pre ktoré ho postavili, už pominuli, a tak bez akéhokoľvek využitia stojí v areáli spoločnosti dodnes.
Pri pohľade na robotníkov mu bolo zle
Na to, ako ho stavali, si pamätá aj Dušan, ktorý mal priamo pod komínom dielňu.
"Tí chlapi to stavali nepretržite asi mesiac, soboty, nedele, sviatky, bola to dosť ťažká robota. Ja keď som videl, v akej výške to robia a stoja na drevených latách, občas mi aj zle prišlo," spomína bývalý zamestnanec fabriky.
Práve výška komína mu dáva punc dominanty Popradu a len málokomu sa podarilo vyliezť až na vrchol.
Dojmy z výstupu boli všelijaké
Jedným z nich je televízny redaktor Marek Vnenčák, ktorého uchvátil predovšetkým neopakovateľný výhľad z vrcholu komína na okolie, no zároveň spomína aj na trasenie rúk a nôh, ktoré mal ešte pár dní potom, ako zliezol dole.
"Na komíne som bol v roku 2014, impulzom bolo, že nech prichádzaš z akejkoľvek strany do Popradu, tak ho nemôžeš prehliadnuť. Začal som sa zaujímať o to, čo je to za dominantu, aký má príbeh za sebou a koľko ľudí tam bolo, o to väčšia výzva to bola. Keď máš vyjsť hore, je to ako keby si prerúčkoval 46-poschodový panelák tam aj späť a vyjsť hore trvalo asi polhodinu," priblížil Vnenčák.
Miestni ho varovali, že keď fúka, pocit hore sa dá prirovnať k plávajúcej lodi a tak to aj bolo.
Najhoršia bola podľa neho práve závratná výška, pretože už v polovici komína mal pocit, že ľudia pod ním sú veľkí ako mravce.
"Čím viac som sa blížil k vrcholu, tým väčšiu som mal hrču v hrdle, ale výstup určite stál za to. Výhľad z toho komína je jedinečný a úžasný, je vidieť na všetky strany, je to pohľad na Poprad, ktorý nepoznáš a do toho panoráma Tatier, určite silný zážitok," konštatoval redaktor.
Na výstup sa nijako špeciálne nepripravoval. Jedine si komín predtým natočil s dronom.
S odstupom času tvrdí, že to robiť nemal, keď videl zábery, až vtedy si uvedomil, kam vlastne ide, a že pred pádom ho chráni v podstate len jedno lano.
Išiel opravovať svetlo. Zabudol žiarovku
Od postavenia komína sa na jeho vrchol podarilo dostať iba pár ľuďom, väčšinou to boli len revízni technici.
Na jedného kolegu elektrikára si spomína aj Stanislav Bujňák, ktorý v popradskej fabrike na výrobu vagónov pracoval dlhé roky.
"Možno takú perličku, kamarátil som sa s jedným elektrikárom a ten mi hovoril, že mu volali z letiska, že nám nesvietia bezpečnostné svetlá. Tak sa pripravil a šiel dohora. Keď tam prišiel, všetko skontroloval a prišiel na to, že nemá náhradné žiarovky," spomína pán Bujňák na úsmevný príbeh svojho kolegu.
Často okolo komína nechodil, pretože bol na opačnom konci areálu, kde pracoval.
Presné dôvody, prečo sa vlastne nikdy nevyužíval a z akého dôvodu ho postavili až takýto vysoký, nepozná.
Domnieval sa, že komín stavali pre nové haly, ktoré vyrástli popri hlavnej ceste.
Postavili ho v roku 1985
Komín postavili v roku 1985 s priemerom takmer sedem metrov a vsadili ho do hĺbky piatich metrov.
Počas dvojmesačnej skúšobnej prevádzky však zistili, že jeho prevádzka je príliš drahá pre nadmernú spotrebu zemného plynu.
V súčasnosti nie sú k dispozícii informácie o tom, že by mu spoločnosť našla iné využitie a tak bude zrejme tichou dominantou Popradu, až kým sa doň nezahryzne zub času.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
