Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
LEVOČA. Historická Levoča sa počas soboty stala mestom netradičného šampionátu, konali sa tam Majstrovstvá Európy poľovníckych trubačov.
Z 20 súborov postúpili v sobotňajší podvečer do finále tri trubačské zoskupenia z Maďarska, Poľska a Českej republiky.
Druhý ročník súťaže ponúkol hudbu z lesníc a poľovníckych rohov.
Kongresová sála levočského divadla sa zaplnila do posledného miesta.
Poľovníckym trubačom tlieskala aj laická verejnosť.
Podujatie bolo jedinečné aj tým, že sa na území Slovenska najbližšie uskutoční až o 10 rokov.
Súťažiace súbory mali mať minimálne štyroch členov.
Súbory nominovali národné výbory.
Súčasťou majstrovstiev bol aj bohatý sprievodný program.
Záver majstrovstiev patril Svätohubertskej omši v Katedrále sv. Jakuba, po ktorej sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov.
Trubači z Čiech medzi finalistami
Medzi troch najlepších patril aj zmiešaný zbor trubačov Trubači OMS Tábor pri ZUŠ Sezimovo Ústí z Českej republiky.
Najmladším členom zboru je 14-ročný chlapec, najstaršou 63-ročná dôchodkyňa.
Do Levoče sa nominovali z národného kola.
„Síce sme sa umiestnili na druhom mieste a postupuje prvý zbor, no tí nemohli, tak sme do Levoče išli my,“ prezradila jedna z členiek zboru Lenka.
Tá pochádza z poľovníckej rodiny, takže jej cesta k hraniu na lesnom rohu bola prirodzená.
Začínali v zbore Líščatá
Jej kamarátka, spolužiačka a spoluhudobníčka Eliška začínala v zbore malých trubačov Líščatá.
Neskôr spolu s kamarátkami postúpila medzi dospelých.
„Pôvodne som mala byť saxofonistkou. No moja učiteľka hudby ma dostala s lesným rohom,“ povedala o svojej hudobnej ceste Eliška.
Veronikina mamka je hudobníčka a k hudbe viedla aj svoju dcéru.
Štvrtá z kamarátok Aneta sa rovnako k hraniu dostala cez otca poľovníka.
Pre všetky štyri kamarátky je hranie na lesných rohoch vášňou.
„Pre mňa osobne je to celý život. Lovecké signály ma vždy zaujímali a tak som sa dostala k hraniu. Keď si môžem zahrať, som ako v siedmom nebi,“ priblížila Lenka.
Pre Veroniku a Elišku je hranie okrem iného aj možnosťou stretnúť sa s kamarátkami, je to zábava.
Hrať na lesnom rohu sa podľa Lenky dá zvládnuť.
Ako však doplnili jej kamarátky, je to ako v športe, stále musíte cvičiť.
„Do Levoče sme išli s tým, že si dobre zahráme a urobíme si radosť. Nakoniec nás však prekvapilo, že sme skončili medzi troma súbormi vo finále,“ dodala natešená Lenka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
