POPRAD. V severných okresoch Slovenska sa na budúci týždeň v pondelok začne s vakcináciou voľne žijúcich líšok proti besnote.
Návnada s vakcínou sa bude nad vymedzeným územím zhadzovať letecky. Pre človeka je pri bežnom zaobchádzaní neškodná.
Vakcinácia líšok prebieha na jar a na jeseň. Ide už o 38. sezónnu kampaň.
Bližšie o tom informuje Regionálna veterinárna a potravinová správa v Poprade.
„Cieľom je dosiahnuť štatút Slovenskej republiky ako krajiny bez výskytu besnoty a tým minimalizovať výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú vynakladané na tlmenie a prevenciu besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníctva,“ uvádza sa v stanovisku Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Návnady nebrať do rúk, nevodiť psov do lesa
Návnady s vakcínou sa budú pokladať letecky z výšky 50 metrov od 8. do 21. októbra, v závislosti od počasia.
Na jeden kilometer štvorcový bude položených 25 vakcinačných dávok.
Vynechané budú územia s nadmorskou výškou 1 200 metrov nad morom, vodné plochy, cestné komunikácie, mestá a osady.
Vakcinačná zmes je naplnená do plastových toboliek (blistrov), ktoré sú obalené návnadovou hmotou. Návnada je čiernohnedej farby, guľatého alebo hranatého tvaru, pevnej konzistencie.
Pre človeka je vakcinačná návnada pri bežnom zaobchádzaní neškodná.
Určité nebezpečenstvo predstavuje iba priamy kontakt látky so sliznicou očí, úst, nosa a pod.
Správa upozorňuje dospelých a hlavne deti, aby sa návnad nedotýkali, nezbierali ich v čase vakcinácie a nevodili v tom čase psov do lesa.
„V prípade kontaktu látky so sliznicou alebo čerstvým poranením je potrebné vyhľadať lekárske ošetrenie. Pri kontakte rúk je potrebné ich dôkladne umyť mydlom, prípadne dezinfikovať. Besnota je akútne vírusové ochorenie prenosné na človeka.
Ako uviedol riaditeľ popradskej veterinárnej a potravinovej správy Peter Žoldoš, vo štvrtok sa na správe uskutoční porada poľovníckych hospodárov okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.
„Budú informovaní o úlohách pri vakcinácií líšok. Súčasťou budú aj aktuálne informácie týkajúce sa klasického i afrického moru ošípaných,“ spresnil riaditeľ.
Besnota pri poľských hraniciach
Podľa Žoldoša za posledné roky nebol zaregistrovaný žiaden prípad besnoty líšky.
Najviac prípadov bolo v roku 2003, keď ich bolo 354.
V roku 2006 bol už len jeden prípad. Roky 2007 až 2012 boli bez výskytu besnoty.
V roku 2013 bolo takých prípadov sedem. V roku 2015 päť prípadov v okrese Stará Ľubovňa i Poprad.
„Práve výskyt besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom podnietil pokračovanie vakcinácie líšok na našom území počas jari a jesene v severných častiach krajiny. Z ručnej pokládky vakcín a následnej kontroly vieme, že úspešnosť vakcinácie je 80 až 90-percentná,“ priblížil riaditeľ popradskej správy.
Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku je priaznivá situácia vo výskyte besnoty.
Do vakcinačného územia na východe Slovenska sú zahrnuté všetky okresy.
Podozrivú líšku netreba chytať
„U líšky napadnutej besnotou dochádza k zmene správania. Stráca plachosť, je podráždená. Pri postupe ochorenia môže útočiť a napádať aj iné zvieratá. Ak sa človek s podozrivým zvieraťom stretne, v žiadnom prípade sa ho netreba dotýkať. Rovnako tak ani uhynuté zviera netreba chytať. Prípad ohlásiť na veterinárnu správu , polícii či poľovníckemu združeniu,“ uviedol poľovník Vladimír Tomko.
Besnota postihuje centrálny nervový systém. Obyčajne sa končí úhynom zvieraťa.
Podľa prameňa nákazy sa rozlišuje sídlisková besnota – prameňom nákazy sú domáce mäsožravce - psy a mačky.
Ďalej je to besnota voľne žijúcich zvierat a zmiešaná forma besnoty.
Vakcinačná návnada obsahuje modifikovaný kmeň besnoty množený v bunkových kultúrach, antibiotiká a stabilizačné sérum.
Pri požití návnady líškou sa tobolka s vakcínou perforuje, príde do kontakt so sliznicou v ústach. Cestou lymfatického systému sa vyvolá imunogénny efekt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
