Korzár logo Korzár Spiš
Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky

Víchrica zmenila Tatry. Uplynulo už štrnásť rokov

Dodnes nie je hotová zonácia ani návštevný poriadok TANAP-u.

(Zdroj: Ján Krošlák)

VYSOKÉ TATRY. V noci z 19. na 20. novembra v roku 2004 postihla Vysoké Tatry ničivá víchrica, ktorá zničila vyše 12-tisíc hektárov lesa a vyžiadala si aj jeden ľudský život.

Kalamita bola spojená s prechodom studeného frontu, v ktorom k nám začal prúdiť studený arktický vzduch, ten dosahoval až silu orkánu.

Padavý horský vietor, ktorý dostal meno Alžbeta, zanechal na Tatrách nezmazateľnú stopu, ktorá bije do očí aj po 14 rokoch.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tatranský les bol razom preč

Prečítajte si tiež: Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov Čítajte 

Najsilnejšie poryvy vetra boli zaznamenané medzi štvrtou a siedmou hodinou popoludní.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Lomnickom štíte dosiahol vietor v ten večer rýchlosť 170 kilometrov za hodinu, na Skalnatom plese až 200 kilometrov za hodinu.

Silný vietor po sebe zanechal na južnej strane Tatier 50-kilometrový pás vyvrátených stromov, poškodených ciest, tratí aj domov.

Tatranský les v podobe, na ktorý boli zvyknuté generácie ľudí, bol za pár hodín preč.

Tatry čakali ďalšie pohromy

Do záchranných prác sa zapojili mnohé mestá, organizácie, spoločnosti a dobrovoľníci. Priame odstraňovanie škôd trvalo niekoľko mesiacov.

V ďalších rokoch sa Tatry nevyhli ďalším víchriciam, ktoré dokončili prácu najsilnejšieho orkánu v roku 2004.

V máji 2014 napríklad zasiahla Horehronie, Oravu aj Tatry ďalšia kalamita, v ktorej spadlo 100-tisíc stromov.

Uzdravovaniu lesa podľa lesníkov nepomohlo ani nezvyčajné množstvo lykožrúta, ktorý sa presunul aj do zdravého lesa.

Skryť Vypnúť reklamu

Kalamita vyvolala spor

Azda viac ako samotná víchrica bol medializovaný spor medzi štátnymi organizáciami, lesníkmi a predstaviteľmi ochranárskych združení.

Vtedy sa totiž v plne nahote potvrdilo, že hoci môže byť nejaké územie súčasťou národného parku, v praxi to vôbec neznamená, že zásah človeka tam bude nulový.

Oproti sebe sa postavili dva tábory. Lesníci a majitelia lesov tvrdili, že drevo po kalamite treba vyťažiť, aby sa nerozšíril lykožrút, predišlo by sa požiarom a v neposlednom rade by sa mohlo drevo aj zhodnotiť.

Na druhej strane stáli ochranári, ktorí trvali na bezzásahovom prístupe.

Ochranári chceli zasiahnutý les ponechať v národnom parku, v najprísnejšie chránenom území, kde by sa príroda a jej procesy o les prirodzene postarala.

Chýbajú jasné pravidlá

Odvtedy sa dlhé roky márne čaká na zonáciu Tatranského národného parku, teda jednoznačné pravidlá, ktoré určujú prípustné ľudské aktivity a zásahy v jeho jednotlivých zónach.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa rezortu životného prostredia dokončeniu zonácie bráni nedostatok peňazí na kompenzáciu ekonomických strát súkromným vlastníkom pôdy a lesov.

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky zaujal aj po 14 rokoch jednoznačné stanovisko. Ťažiť chce prakticky všade, kde ešte nejaký les existuje.

„S bezzásahovosťou súhlasíme iba na pozemkoch nad hornou hranicou lesa v pásmach kosodreviny a v pásmach zakrpatených bučín a smrečín na ostatných územiach Slovenska. Považujeme za potrebné v prvom rade prehodnotiť sústavu chránených území,“ napísal hovorca Radko Srnka.

Na zonáciu a ľudské aktivity v Tatrách sa viaže aj Návštevný poriadok TANAP-u, ktorý ani do dnešného dňa nemá presné znenie.

Ten starý je po zmene zákona už 15 rokov neplatný. Práve ten by mal jasne vymedziť povolené ľudské aktivity na území tohto národného parku.

Hádka, ktorá počas rokov priniesla vzájomné obvinenia, súdne spory, zásahy do zákonov, sa uzavrela tým, že na Slovensku neexistuje legislatívna norma, ktorá by stanovila jasný spôsob prístupu k tomuto problému.

Spory pretrvávajú dodnes, riešenie zatiaľ nie je

Po dohodách a udelení výnimiek sa spracovala veľká časť kalamity, no vyčlenili sa aj bezzásahové zóny s prirodzenou obnovou.

Lesníci sú však stále toho názoru, že zelení aktivisti a lykožrút zničili trikrát viac stromov ako samotná kalamita.

Katastrofické scenáre lesníkov o likvidácii zdravých tatranských lesov považujú ochranári za zámienku na ďalšiu intenzívnu ťažbu.

Lykožrút podľa nich patrí do prírodných procesov, ktoré si príroda zreguluje sama.

Dôkazom je podľa nich Tichá a Kôprová dolina, ktoré sú aj po výskyte lykožrúta domovom jedinečných biotopov.

Tvrdenie ochranárov potvrdzuje aj výskum Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a vedcov z Ústavu ekológie lesa SAV.

Zo štúdie vyplýva, že k odumieraniu smrekov došlo v bezzásahovom území len v deviatich zo 117 prípadov.

Lykožrútová kalamita sa tak šíri častejšie z oblastí, kde zasiahol človek.

Už nejde len o Tatry

Dnes spor pokračuje nielen o Vysoké Tatry, ale aj o ostatné slovenské lesy.

Konflikt sa vyostril aj pred mesiacom, keď Štátne lesy vytvorili kampaň Lesy sme my, ktorou reagujú na ochranársku kampaň My sme les.

Ochranári v kampani reagovali na fakt, že Slovensko v rokoch 2001-2014 prišlo o 700 kilometrov štvorcových lesa, čo predstavuje plochu veľkú ako Vysoké a Nízke Tatry dohromady.

Štátny podnik reagoval: „Lesy sa nechránia na kávičke ani s mobilom v ruke. Chce to vyhrnúť si rukávy, zabudnúť na mozole a hundranie vymeniť za trpezlivosť. Lesom musíte venovať svoj život, nielen pár riadkov v statuse.”

Každopádne, 19. november 2004 je významným míľnikom nielen pre Vysoké Tatry.

Po víchrici sa totiž vynorili aj otázky, akým smerom sa budú uberať nilen tie tatranské lesy. Bude prioritou ochrana prostredia, či ľudské aktivity v ňom?

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  4. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  5. Od Česka až po Jadran
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 11 136
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 459
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 206
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 878
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 4 647
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 983
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 573
  8. Od Česka až po Jadran 3 307
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 563
  10. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 479
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barbarou Rusnákovou.


21. júl
Premiér Eduard Heger.

Hlasovanie v parlamente prebehne v nedeľu.


7 h
Miroslav Kocúr.

Klérus bráni sám seba a priťahuje len sebe podobných.


21. júl
Milan Lasica počas klaňačky na svojom poslednom koncerte so súborom Bratislava Hot Serenaders 18. júla 2021 v Štúdiu L+S.

Teraz by som bol rád, keby sme o Milanovi Lasicovi spolu mlčali, hovorí.


23. júl

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop