VEĽKÝ FOLKMAR. Vladimír Ďurkovič bol všestranný muž, ktorý v prvej polovici 20. storočia svojím pôsobením pozdvihol obec Veľký Folkmar v okrese Gelnica.
Bol učiteľom, ktorý spájal nielen deti evanjelického a katolíckeho vierovyznania, ale aj organizoval rôzne podujatia.
Miestni ho považovali za stelesnenú dôstojnosť.
V obci bol tiež prvý, kto mal motorku. Keď prišiel na aute, previezol v ňom takmer celú dedinu.
Kantor, učiteľ, účtovník, veliteľ, poľovník
Ďurkovič sa narodil v roku 1889, pochádzal z farárskej evanjelickej rodiny.
Okrem iného bol aj kantorom, ktorý neraz slúžil ranné bohoslužby.
Ako o váženej osobe o ňom počula aj Marta Chlpíková, farárka Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Gelnici, pod ktorú spadá Veľký Folkmar.
„Vraj bol všestranne agilný učiteľ, dokonca dlhoročný člen obecného zastupiteľstva, účtovník a zapisovateľ Potravného družstva. Počas vojny bol veliteľom Civilnej protileteckej ochrany. Bol aj aktívny rybár, knihovník a organizátor ochotníckeho divadla a vášnivý poľovník, ktorý založil i poľovnícke združenie," povedala.
Zároveň bol jedným zo zakladateľov aj veliteľom dobrovoľného hasičského zboru v obci.
Vychovával od detstva
Spomína si na neho aj jeden zo žijúcich obyvateľov.
„Keď bol ako malý chlapec v kostole a ako chlapci troška v kostole vyvádzali, tak má v pamäti prísny pohľad pána Ďurkoviča, ktorým ich napomínal," reprodukovala Chlpíková s tým, že Ďurkovič bol evanjelickou autoritou aj u katolíckych detí.
Vychovával a pozitívne pôsobil aj na dospelých bez rozdielu vierovyznania.
Vladimír Ďurkovič bol posledným učiteľom v evanjelickej škole vo Veľkom Folkmare, neskôr sa stal prvým riaditeľom ľudovej.
V monografii obce sa o ňom píše vo viacerých kapitolách.
Dlhoročný riaditeľ margecianskej základnej školy Juraj Dubecký, ktorý sa narodil v roku 1929, ho v knihe opísal ako vľúdneho, no prísneho učiteľa, vďaka ktorého učiteľsko-kazateľskej misii "nebývalo medzi občanmi evanjelického vierovyznania opilcov, bitkárov a zlodejov".
Veľkú vážnosť a autoritu v obci i v okolí si vybudoval najmä svojím ľudským a láskavým prístupom k niekoľkým generáciám žiakov.
Tí za jeho pôsobenia dosahovali veľmi dobré výsledky.
Osobnosť číslo jedna
Keďže zomrel vo veku 57 rokov, jeho vnučka Mária Kötelesová, rodená Ďurkovičová, si na neho nepamätá, pozná ho však z rozprávania.
V rodinnom fotoalbume tiež opatruje množstvo fotografií, ktoré ho zachytávajú aj ako človeka, ktorý žil s dobou.
„Čo viem, bez nejakej štipky chvály, aj môj otec, ktorý po ňom veľa zdedil, vždy vravel, že vo Folkmare bol osobou číslo jeden.
Spolu s mojou starou mamou, ktorá bola tiež učiteľkou v tamojšej škole, vlastne prebrali celý kultúrny a spoločenský život v obci," povedala.
Ako spresnila, organizovali napríklad kultúrne vystúpenia, divadelné predstavenia, spoločenské a športové podujatia či besiedky.
„Všetko sa točilo okolo rodiny Ďurkovičovej," dodala s tým, že o jeho obľúbenosti svedčí aj to, že Veľkofolkmarčania nechceli dovoliť preloženie jeho pozostatkov z tamojšieho cintorína do Gelnice, kde je pochovaná jeho manželka.
Dali mu aspoň vyrobiť nový pomník, keďže ten pôvodný poznačil zub času.
Mladým chýba taký vzor
Podľa Kötelesovej v súčasnosti chýbajú mládeži podobné vzory, akým bol pre miestnych jej starý otec.
Ako hovorí, obetoval sa pre iných.
Napríklad, keď zúrila vojna, mladých chlapcov pred verbovaním podľa jej slov ukryl v jaskyni vo vtedajších Košických Hámroch, kde je dnes Ružínska priehrada.
„Jedlo im tam spolu s ďalšími vozil cez kopec na povozoch," uzavrela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
