VYSOKÉ TATRY. Návrh nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku (NP TANAP) predstavili po dlhých rokoch príprav verejnosti začiatkom februára tohto roku.
Proti jeho obsahu a najmä chystaným zmenám pravidiel pre horolezectvo a turistiku sa okamžite dvihla vlna odporu hlavne medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú tieto činnosti v prostredí Tatier.
Štyri stavovské organizácie a tisíce nespokojných ľudí už podpísali hromadnú pripomienku voči navrhovanému zneniu NP TANAP tak, ako ho pripravila Správa TANAP a predložila ho koncom januára na posúdenie a pripomienkovanie.
Verejnosť má na predkladanie pripomienok čas do 21. marca, potom sa vyhodnotia a na rade bude schvaľovací proces.
Správa TANAP chce nový návštevný poriadok uviesť do platnosti a praxe ešte pred začiatkom tejto letnej sezóny, teda do júna 2019.
Spojili sa horolezci, turisti aj skialpinisti
Horolezci odmietajú návrh návštevného poriadku TANAP-u Čítajte Hromadnú pripomienku iniciovali prostredníctvom svojich predsedov, resp. prezidentov štyri kľúčové organizácie, ktoré zastrešujú rôzne športové a rekreačné aktivity v Tatrách.
Sú to Slovenský horolezecký spolok JAMES, Klub slovenských turistov, Slovenský vysokohorský turistický spolok a Slovenská skialpinistická asociácia.
Pripomínajú, že s ochranármi majú v mnohých bodoch spoločné záujmy.
„Hlásime sa k zachovaniu biodiverzity, pestrosti zloženia chránených druhov fauny a flóry. Rešpektujeme najprísnejší režim, výluku našej činnosti vo vybraných častiach parku. Spolky, ktoré sú iniciátormi tejto pripomienky, majú ochranu prírody vo svojich stanovách a je trvalou súčasťou ich aktivít. Chodíme do Tatier ako aktívni ochranári a sme prví, ktorí budú proti ich komercionalizácii,“ píšu signatári.
„Turistov, horolezcov, skialpinistov, horských lyžiarov, chatárov, nosičov a horských vodcov považujeme za neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Tatier. Sme presvedčení, že ich aktivity neboli a nie sú proti záujmom ochrany prírody.“
Vytýkajú osem základných bodov
Svoje hlavné pripomienky zhrnuli do ôsmich základných bodov.
Snahou Správy TANAP je, aby nový návštevný poriadok platil už v lete Čítajte V nich vytýkajú novému návrhu NP TANAP okrem iného likvidáciu ľahkého horolezectva (známeho ako VHT), obmedzenie výcvikových priestorov pre horolezectvo a VHT, absolútne vylúčenie nočného pohybu pri týchto aktivitách, ako aj zásadne nesystémový princíp výnimiek zo znenia NP.
Osobitne vytýkajú Správe TANAP nedostatok exaktne podložených údajov o zlom vplyve spomínaných aktivít na prírodu v Tatrách.
Tie sa týkajú najmä navrhnutých nových foriem a termínov sezónnych uzáver, ktoré pôvodne vznikli ešte v 70. rokoch minulého storočia a návrh NP ich upravuje a rozširuje.
„Nepoznáme vedecký a štatistický dôkaz, že by športovo-rekreačná činnosť mala za následok zhoršenie stavu predmetov ochrany. Opak je realitou, ako príklad uvádzame zvyšujúce sa a dlhodobo na vysokej úrovni sa držiace stavy kamzíkov, vychádzame z podkladov Štátnej ochrany prírody (ŠOP) o sčítaní kamzíkov,“ argumentujú iniciátori hromadnej pripomienky.
Návrh odmietajú ako celok
Signatári navrhujú predložený návrh NP neprijať ako celok.
„Navrhujeme vytvoriť pracovnú skupinu, ktorej súčasťou okrem pracovníkov ŠOP budú aj zástupcovia mäkkej formy turizmu v TANAP-e. V diskusii so zainteresovanými stranami pripraviť moderný, jednoduchý, jasný, vykonateľný a nediskriminujúci návštevný poriadok,“ píše sa v pripomienke.
„V národnom parku má popri ochrane prírody rovnocenné zastúpenie aj rekreačná a športová funkcia vykonávaná trvalo udržateľným spôsobom. Túto mäkkú formu turizmu v TANAP-e predstavujú turisti, horolezci, skialpinisti, horskí lyžiari, environmentálni sprievodcovia, horskí vodcovia, nosiči a chatári. Ich činnosť je dlhodobou súčasťou kultúrneho dedičstva Tatier a nemá na prírodu negatívny vplyv alebo dopad. Preto ich možno považovať za trvalo udržateľné na rozdiel od rozširujúcej sa činnosti developerov a ťažby dreva,“ pripomínajú signatári.
Vytýčili základné tézy
Stavovské organizácie zároveň vytýčili štyri hlavné tézy, ktoré by mal podľa nich nový NP TANAP obsahovať.
Žiadajú v nich zohľadňovať reálny stav vykonávania mäkkých foriem turizmu v TANAP-e s prihliadnutím na vývoj v populáciách fauny a flóry v TANAP-e za posledné desaťročia.
Ďalej umožniť nevyhnutné operatívne obmedzenia vykonávania mäkkých foriem turizmu v TANAP-e, ktoré budú prijímané na základe zistení z terénnej vedeckej činnosti pracovníkov ŠOP v prípadnej spolupráci s mimovládnymi organizáciami a verejnosťou.
Signatári tiež navrhujú namiesto celoplošných zákazov využívať nudging, teda mäkkú formu ovplyvňovania správania formou otvorenej profesionálnej komunikácie s verejnosťou podľa vzoru Horskej záchrannej služby.
Ten má podľa nich preukázateľne lepší dopad a výsledky ako tvrdé zákazy s pokutami.
Poslednou zásadnou tézou je v novom NP definovať športovo-rekreačné horské aktivity v zmysle medzinárodných štandardov bez vyžadovania členstva v spolkoch alebo inak diskriminujúcim spôsobom a s prihliadnutím na individuálnu zodpovednosť návštevníka.
Správa TANAP: Prvotná je ochrana prírody
Už po dvoch verejných pripomienkovaniach návrhu NP TANAP začiatkom februára v Liptovskom Mikuláši a vo Vysokých Tatrách pripustil riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko, že sa do dokumentu zapracujú aj niektoré pripomienky.
„Uvedomujeme si určité praktické pripomienky, ktoré sa týkajú nástupov či zostupov z horolezeckej túry alebo nejakých núdzových dojazdov pre vzdialenosť. V tejto súvislosti budeme čakať na písomné pripomienky a následne ich vyhodnotíme," povedal pre TASR Majko.
„Niektoré argumenty sú akceptovateľné, sú aj rozumné, ale niektoré mi pripadajú, ako keby ľudia zabudli, že už nežijeme v komunizme a nechcú rešpektovať vlastnícke práva. Našou snahou je nájsť dohodu," avizoval šéf Správy TANAP.
Zároveň zdôraznil, že na území národného parku je absolútnou prioritou ochrana prírody, ktorej sa musia aj horolezci a turisti prispôsobiť.
„Obmedzenia vyplývajú z odborného poznania územia a z toho, že starý návštevný poriadok bol už prekonaný. Máme zodpovednosť, aby sme národný park zachovali aj pre generácie, ktoré prídu po nás. Keď to rešpektujú aj ostatné záujmové skupiny, ako napríklad horskí vodcovia, malo by byť samozrejmosťou, že aj športová verejnosť bude obmedzenie rešpektovať, a očakával by som, že s prirodzenou pokorou," upozornil Majko po zverejnení návrhu a prvých pripomienkach stavovských organizácií.
Stále chýba zonácia
Podobným zásadným sporom, aký priniesol návrh NP, nahráva aj stále chýbajúca zonácia TANAP-u.
Teda základný dokument, ktorý by okrem iného určil, aké aktivity sú na území národného parku povolené, v akých zónach a v akom rozsahu.
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) začiatkom toho roka pripustil, že nová zonácia nebude hotová do konca tohto volebného obdobia.
Čoraz častejšie a hlasnejšie sa pritom ozývajú hlasy, že neexistujúca zonácia len nahráva záujmom developerov a ľudí, ktorí rôznymi spôsobmi vážne zasahujú do prírodného prostredia národného parku pre komerčné využitie.
„Starý návštevný poriadok bol vypracovaný koncom 90. rokov. Chceli sme počkať alebo ho zosúladiť s pripravovanou zonáciou. Keďže to v podstate nie je možné a nálezom Ústavného súdu sa skončila platnosť návštevného poriadku, museli sme zareagovať," vysvetľuje časový nesúlad nového návštevného poriadku a chystanej zonácie Majko.
Iniciatíva Aj my sme Tatry odmieta nový návrh
Dokument obmedzuje horolezcov i skialpinistov, poukazujú na nezmysly
Členovia viacerých združení vyjadrujú nespokojnosť s návrhom nového návštevného poriadku zo strany Tatranského národného parku (TANAP). Jeho odmietnutie v podobe verejnej výzvy Aj my sme Tatry prezentovali iniciátori z radov horolezcov, turistov a skialpinistov na stredajšej tlačovej konferencii v bratislavskom sídle Klubu slovenských turistov (KST).
„Je to horúca téma a vyšli sme s touto verejnou iniciatívou, za deň ju podporilo vyše 3 000 ľudí. Dávame hromadnú pripomienku voči návrhu, ktorý bol prezentovaný Správou TANAP-u na verejnom prerokovaní 6. 2. v Liptovskom Mikuláši a 7. 2. v Starom Smokovci. Odmietame ho ako celok, pretože chceme, aby bol dodržiavateľný a neobsahoval nezmysly na papieri. Téma návrhu nového verejného poriadku existuje 20 rokov. Správa TANAP-u prišla s tým teraz, pretože v rámci prijatého zákona o ochrane prírody vraj doterajší návštevný poriadok stratil platnosť. My s tým nie sme stotožnení a podobne ako mnohí návštevníci Tatier nevidíme v tom žiaden problém dodržiavať starý poriadok," konštatoval predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igor Koller.
Podľa neho ich členovia sú tiež ochrancovia prírody, majú to aj v stanovách spolku. Horolezecké aktivity robia v podobe tzv. mäkkého turizmu, ktorý neškodí prírode.
Nový návrh veľmi obmedzuje horolezectvo, ktoré je dlhodobo normálnou súčasťou Tatier. To potvrdil aj Jaroslav Švorc z Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby. Tiež pripomenul, že návrh nového návštevného poriadku má byť pripravený v širokej diskusii najmä s dotknutými inštitúciami.
„Pravidlá prírody treba chrániť nielen pred človekom, ale aj pre človeka, ktorý je súčasťou prírody aj v národnom parku. Návrh obsahuje potrebu ísť na túru po východe slnka a návrat pred zotmením. V prípade zimného horolezectva sa to nedá dodržiavať. Za horolezectvo považuje lezenie od tretieho stupňa obtiažnosti vyššie. Čiže Peter Hámor, ktorý má výstup na všetkých 14 osemtisícoviek sveta, tam môže ísť, ale na ľahšiu túru, trebárs na Gerlach, Vysokú alebo Ľadový štít musí ísť s horským vodcom. Takýchto nezmyslov je tam viac," uviedol Jaroslav Švorc.
Rôzne pripomienky mali aj predseda KST Peter Dragúň, horolezec Zoltán Demján, predseda Slovenskej skialpinistickej asociácie Igor Žiak a ďalší.
Poukázali aj na stavebné aktivity developerov a organizáciu rôznych hlučných podujatí.
„Nový návrh obmedzuje horolezcov aj skialpinistov. Vymedzuje im len určité časti územia, čo je diskriminačné podľa medzinárodných štandardov," povedal prezident Slovenského vysokohorského turistického spolku Michal Káčerik.
(tasr)
Reakcia Správy Tatranského národného parku
Majko: Hájime záujmy nemých tvárí, nemôže si každý robiť, čo chce
Vyjadrenia iniciatívy Aj my sme Tatry považuje riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko za zvláštne a nátlakové.
„To už je asi na Slovensku zvykom sa takto cez médiá niečoho domáhať. Celý minulý rok sme sa so zástupcami niektorých týchto športových organizácií stretávali pri príprave návštevného poriadku, žiaľ, nedokázali nám ani zadefinovať niektoré veci, ako napríklad pojem horolezec, čo ma dosť mrzí," uviedol Majko v reakcii na iniciatívu, ktorá svoje požiadavky prezentovala na tlačovej konferencii v stredu v Bratislave.
Písanie takýchto výziev bez základného poznania prírodných zákonitostí národného parku, na základe emócií a s cieľom uspokojenia vlastných potrieb nie je podľa Majka najšťastnejšou cestou.
„Naším poslaním a spoločenskou objednávkou je chrániť to, čo v tom národnom parku je, a to sú predovšetkým endemity, ktoré nikde inde na svete nežijú, ako je kamzík a svišť," zdôraznil s tým, že miera poznania ochranárov a ich skúseností má na tomto území viac ako 26 rokov.
Ohradil sa tiež voči akémukoľvek bagatelizovaniu odbornosti pracovníkov Správy TANAP-u.
„Príde mi to prinajmenšom zvláštne, aby sme boli konfrontovaní rôznymi športovými a záujmovými organizáciami, ktorých cieľ je jasný. Ak nebude návštevný poriadok, tak nebudú žiadne pravidlá ani usmernenia, obmedzenia a každý si bude robiť, čo chce," konštatoval.
Upozornil na to, že Správa TANAP-u musí citlivo reagovať na stúpajúcu návštevnosť v najväčšom slovenskom národnom parku.
„Nemôžeme si zakrývať oči pred tým, keď nám po pádoch uhynie 11 kamzíkov alebo psy zadrhnú svišťa. Ak niekto ide na toto územie za rekreáciou a športom, predpokladám, že bude rešpektovať tie obmedzenia kvôli kamzičej ruji alebo vyhrabávaniu svišťov či hniezdeniu vzácnych dravcov a bude to brať s patričnou pokorou. Národný park bol vyhlásený preto, že tu žijú vzácne zvieratá," dodal Majko.
Zároveň zdôraznil, že všetci majú možnosť vyjadriť sa k návrhu návštevného poriadku písomne na Okresnom úrade v Prešove a ešte nič nie je uzavreté. Tiež pripomenul, že pri jeho tvorbe musia vychádzať aj z požiadaviek vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov v národnom parku, ktorí sú v tomto procese kľúčoví.
„Tiež sa to tvorilo v spolupráci s Horskou záchrannou službou v súvislosti s bezpečnosťou a lavínovou prevenciou. Je to spoločenská objednávka a zodpovednosť máme voči všetkým občanom tohto štátu. Hájime záujmy nemých tvárí, ako sú zvieratá a rastliny," uzavrel riaditeľ Správy TANAP-u.
(tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
