LEVOČA. Na území Národného parku Slovenský raj ochranári monitorujú 15 lokalít, na ktorých rastie vzácny poniklec slovenský.
Jednou z nich je aj lokalita Hrádok pri Levoči, kde sa vďaka práci ochranárov začína viac dariť tomuto jarnému kvietku.
Jesenná záchranná akcia ochranárov priniesla ovocie. Poniklec, ktorý sa schovával pod starou trávou a krovím, zakvitol v týchto dňoch. Pribudli aj nové trsy.
Poniklec slovenský je takmer slovenským endemitom. Vyskytuje sa aj na severnej strane poľských Tatier a potom už len na území Slovenska.
Na Spiši sú jedny z najbohatších lokalít, kde sa vyskytuje. Hrádok je práve vďaka poniklecu zapísaný do chráneného územia NATURA 2000.
„Väčšina návštevníkov Slovenského raja pozná poniklec z vápencových oblastí, respektíve z travertínových v blízkosti Spišského hradu. Tu, na Hrádku, rastie na flyšovom podloží, na otvorenom trávnatom kopci. Práve na predhorí Levočských vrchov sa tiahne celý pás týchto flyšov, kde rastie poniklec, čo je naozaj vzácnosťou,“ uviedol Tomáš Dražil, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj.
Spásanie pomáhalo poniklecu rásť
Kedysi bola lokalita na Hrádku pasienkom, ktorý spásal dobytok a aj vďaka spásaniu sa poniklecu darilo.
„Pamätám si, keď som sem prišiel prvýkrát niekedy v rokoch 1977 – 78. Celý tento kopec bol modrý, toľko tu bolo poniklecov. A nielen to. Na severnej strane to bola záplava prvosienok, ktoré vtedy deti zbierali do vriec ako liečivé rastliny. Kedysi pasienok mal svoju pamäť, takých 15 rokov rastliny ešte rástli a kvitli. Potom sa to náhle zlomilo a vzácnym rastlinám hrozil zánik,“ zaspomínal si ochranár Milan Barlog.
Jesenná záchranná akcia
Poniklec takmer prestal rásť. Zarástlo ho krovie a stará tráva. Keďže územie nemalo čo spásať, nastúpili ochranári, aby tento vzácny kvet zachránili.
Na jeseň lokalitu vyklčovali od krovia a starej trávy pomocou mulčovača a krovinorezu.
„Sme prekvapení, ako na to kvet krásne zareagoval. Pribudli nové trsy, kvety ožili, keď sme ich zbavili starej trávy. Raz za čas územie vyčistíme od náletových drevín a starej trávy a vďaka tomu sa postupne poniklecu začína dariť,“ zdôraznil Dražil.
Podľa neho ideálne by bolo, keby sa táto časť znova spásala či už hovädzím dobytkom, ovcami alebo kozami. O to však nemá nikto záujem.
„Máme lokality, ktoré pravidelne čistíme a monitorujeme každý rok, každé dva či päť rokov. Vďaka tejto práci môžeme povedať, že poniklec, ktorý bol odsúdený na zánik, sa nám darí udržať. V niektorých lokalitách jeho populácia aj rastie,“ doplnil Dražil.
Jarní krásavci: Poniklec a šafran
Poniklec slovenský je zákonom chránený. Ochranári sa niekedy stretávajú aj so snahou jednotlivcov presadiť si túto vzácnu rastlinu do domácej skalky.
„ Nie je to častý jav, ale občas sa s tým stretneme. Poniklec má hlboký koreň a nedá sa preto dobre vykopať. Ľudia takýmto konaním rastlinu skôr znehodnotia. Dá sa bežne kúpiť napríklad v botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici, kde sa pestuje práve na domáce skalničky,“ dodal s úsmevom Dražil.
Spolu s poniklecom sa v tomto období dá nájsť na stráňach aj ďalší jarný kvietok kvitnúci do modra - šafran jarný, alebo na Spiši známy aj ako šafran spišský.
„Šafran rastie na vhodných lokalitách, ktoré sú kosené a spásané. Na rozdiel od poniklecu s ním nemáme až také problémy. Je ho dosť a kvitne hojne,“ dodal ochranár Barlog.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
