SPIŠSKÉ PODHRADIE. Travertínový kopec, týčiaci sa nad Spišským Podhradím, romantikou presakuje už niekoľko tisícročí.
Od 12. storočia nášho letopočtu sa na tomto kopci vypína Spišský hrad. Ide o jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe, známy na celom starom kontinente.
Jeho sutiny dodnes rozprávajú príbehy zašlej stredovekej slávy hradných pánov a chrabrých rytierov.
Boli to časy, keď zem zavlažovali slzy nenaplnenej lásky a čistý cit dokázal i zo zloducha vyformovať váženého pána. A nebolo to tak len v období mieru a pokoja.
Šíp v srdci
Mongolské vojská vtrhli na Spiš v 13. storočí, keď bol pánom hradu župan Arnold. Velil im chán Šejbán.
Na vojenské ťaženie so sebou neváhal vziať i svoju milovanú dcéru Šad, ktorej chcel ukázať, ako sa víťazí v boji. Prerátal sa však. Domáca armáda jeho výboje zakaždým odvrátila.
Dobyvačná politika cudzincov sa Mikulášovi, synovi hradného pána, nepáčila a chcel ju zvrátiť.
Jedného dňa na prechádzke lesom zazrel medzi stromami krásnu mongolskú dievčinu Šad.
Neváhal a uniesol ju na hrad so zámienkou vyjednania mieru. Chánovi Šejbánovi dcéru vráti iba pod podmienkou, že zastaví svoje obliehanie.
Vodca Mongolov súhlasil. Netušil však, že sa jeho Šad do nepriateľovho syna zaľúbila a on jej city opätoval.
Rozhodnutie mladého páru zostať si naveky verní bolo pevné. Oznámili to svojim otcom a vystrojili svadbu.
Jeden z nich sa s vývojom situácie však nemienil zmieriť bez boja. Na ceste k oltáru snúbencov nahnevaný chán prepadol a nevesta miesto otcovského požehnania dostala šíp do srdca.
Kráska a zviera
Hradné múry však neboli vždy len svedkami bojov, sĺz a nešťastia.
Rytier Roland, syn Marka z rodu Geregy, i keď sa pýšil hrdým titulom, už dávno zabudol na slušné správanie a dobrú výchovu. Plienil, lúpil a výčinmi ohrozoval nielen Spiš, ale i vzdialenejšie kraje.
Neštítil sa takmer ničoho, vykrádal a vypaľoval svetské i cirkevné budovy, ba dokonca zajal aj samotného spišského prepošta, teda cirkevného predstaveného miestnej kapituly.
Keď sa to dozvedel kráľ, rozhneval sa a pohrozil lúpežníkovi hrdelným trestom. Ani odmena vypísaná za jeho hlavu však rytiera vo vyčíňaní nezastavila.
Keď lesom prechádzala so sprievodom krásna poľská kňažná Hedviga, Roland si zaumienil, že bude jeho. Uniesol ju na svoj hrad, kde ju držal v zajatí.
Príbeh starý ako čas sa dočkal šťastného konca. Ako z rozprávky o Kráske a Zvierati sa Hedviga do svojho väzniteľa zaľúbila.
A keďže pravá láska je mocnejšia než trest a smrť, podarilo sa jej odvrátiť aj popravu svojho milého.
Nebol v tom však útek či lesť, ale kráľova milosť, čo Rolandovi darovala život. Dokonca bol rytier vymenovaný za správcu hradu.
Stále plný prekážok
Na Spišskom hrade dnes už nikto trvalo neprebýva, no príbehy o odvážnej, nebezpečnej i dramatickej láske sa na kopci píšu i naďalej.
Dodnes mnohé páry začínajú svoj manželský život medzi kamennými múrmi, kde k odkazu lásky Šad a Mikuláša či Hedvigy a Rolanda pridajú aj ten svoj.
Spoločenské pomery síce už ani zďaleka nepripomínajú stredovek, no i tak kladie hrad mladomanželom mnohé prekážky.
Ako nám to objasnila Daša Uharčeková-Pavúková z Centra marketingu a komunikácie Spišského múzea v Levoči, hradná kaplnka je síce vysvätená, preto v nej páry môžu absolvovať aj rímskokatolícky obrad, no leží v zle prístupnom teréne.
„Hrad je navyše ruina, ktorá počas zlého počasia nedáva veľa možností na ukrytie,“ menuje ďalšiu nevýhodu lokality.
Sú to dôvody, ktoré niektoré páry od svadby na hrade odradia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
