SMOLNÍCKA HUTA. Život obyvateľov obce Smolnícka Huta v okrese Gelnica zachytáva Izba tradícií - Heimatstube.
Zriadená je v budove obecného úradu, v priestoroch bývalej krčmy.
Za myšlienkou aj realizáciou stojí obyvateľka a patriotka Blanka Čechová. Najprv začala zbierať dobové fotografie, neskôr rôzne predmety. Ľudia jej ich postupne nosievali sami.
V súčasnosti si návštevníci môžu pozrieť viac ako storočné veci z rôznych oblastí života svojich predkov.
Za veľa vďačia kráľovi Belovi IV.
Ako pripomenula, za bohatú kultúru, náboženstvo, architektúru i tradície v obci možno vďačiť kráľovi Belovi IV.
V 13. storočí do tejto oblasti pozval Nemcov znalých v oblasti baníctva, aby využili potenciál tunajších rudných žíl. Napokon sa v Hnileckej doline aj usadili.
Po areáli železorudných baní v Smolníckej Hute zostali už len spomienky Čítajte „Expozíciu tvoria i bežné veci našich starých mám, ktoré denne používali. Tiež sú pre mňa veľmi vzácne, keď si predstavím, že na nich ešte môže byť nejaký odtlačok prsta. Chcem prezentovať aj to, ako žehlili, varili, stolovali, na čom prali," povedala.
Časť Heimatstube je venovaná i baníctvu či bývalej tabakovej továrni v neďalekom Smolníku, kde pracovalo mnoho ľudí aj zo Smolníckej Huty.
Návštevníci môžu vidieť posledné kusy cigár, formy na ich výrobu alebo tabakový list z indonézskej Jávy.
Továreň bola založená v roku 1872, definitívne ju zatvorili v roku 2008.
Medzi najstaršie exponáty patria napríklad lodný kufor, s ktorým bol jeho majiteľ v Amerike alebo ručne vyšívaný cirkevný odev z roku 1911. Nechýbajú ani staré modlitebné knižky, šijací stroj či veci zo špajzy.
„U starej mamy som objavila ešte rum, zrejme zo 70. rokov, ale aj olivový olej či citronádu. Na niektorých miestach doslova zastal čas," uviedla Čechová.
V časti venovanej baníctvu sú okrem baníckych odevov, náradia a pomôcok v banskom vagóne prezentované aj kusy rudy.
„Máme i karbidky, ktorými si baníci svietili ešte pred elektrifikáciou. Nechýbajú kladivká z 18. a konca 19. storočia," povedala s tým, že vzácnosťou sú aj vrtné tyče.
Steny zdobia fotografie a obrazy, ktoré zachytávajú i módu inšpirovanú nemeckou kultúrou.
Spája ľudí
Čechová vidí zmysel v tom, čo robí aj preto, že spája ľudí a objavuje ich korene.
V kope sena jedného z domov v Smolníckej Hute napríklad objavila list písaný švabachom, ktorý svojej manželke poslal 11. júla 1907 muž z amerického Buffala, kam odišiel za prácou.
Cyklochodník v Smolníckej Hute povedie po trase bývalej úzkorozchodnej železnice Čítajte Vedľa neho uložila korešpondenciu z Ameriky z roku 2018. Muž, ktorý tam žije, no narodil sa v Smolníckej Hute, spoznal vo zverejnenom liste z minulosti svojich starých rodičov.
„Keďže v obci prevládalo nemecké obyvateľstvo, po roku 1945 mnohí opustili svoje rodiny - aj nútene. Ale potomkovia chcú poznať svoje korene. Bola tu jedna pani, ktorá ma našla cez sociálnu sieť a zbadala fotografiu zo Smolníckej Huty. V nemčine mi napísala, že takú istú pri sebe stále nosil jej otec," vysvetlila s tým, že napokon išlo o obyvateľa, ktorý sa po druhej svetovej vojne odsťahoval a v obci zostal žiť jeho posledný pokrvný potomok - sestra, ktorá mala v tom čase 90 rokov.
„Tá pani prišla do Smolníckej Huty a ja som ich dve zoznámila. Bolo to tak dojímavé, že sme plakali všetci. Ukázala som jej domovinu jej otca, ktorý tu vyrastal. Potom sme išli na miesto zvané Haldy. Tam si zobrala kúsok zeme a odniesla ho na hrob do Nemecka," uzavrela Čechová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
