TATRANSKÁ LOMNICA. Takmer pol milióna stromčekov plánujú tento rok vysadiť Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP) na území TANAP a tiež v Pieninskom národnom parku.
Celkovo chcú zalesniť viac ako 210 hektárov územia, ktoré majú vo svojej správe.
Najväčšie zastúpenie pritom bude mať smrek, jedľa, buk, smrekovec a borovica, chýbať však nebudú ani ďalšie druhy drevín ako javor, brest, jelša či borovica limba.
Informovala o tom Martina Petránová zo ŠL TANAP-u.
Čakajú na zasadenie
Väčšina sadeničiek, ktoré vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, už previezli do jednotlivých ochranných obvodov.
Krytokorenné sadenice uskladnili na zatienených miestach, voľnokorenné sú v snehových jamách.
Tie slúžia ako prírodné chladničky, ktoré predĺžia vegetačný pokoj sadeníc.
Uskladnené v tme, na vrstve snehu a pilín počkajú, kým nadíde čas vysadiť ich do presne vytypovaných lokalít.
„Začiatok jari bol pomerne suchý, dlhodobé predpovede počasia však avizovali dostatok zrážok, takže práve teraz je vhodný čas na to, aby sme sa ešte intenzívnejšie pustili do zalesňovania. Nahráva nám aj oteplenie a už nehrozia mrazy, ktoré by mohli sadenice 'vytlačiť' z pôdy," ozrejmil Ivan Šoltys z odboru starostlivosti o lesy ŠL TANAP-u.
Sadia tam, kde chýbajú
Lesníci tento rok plánujú obnoviť územie, ktoré v uplynulých rokoch zasiahli veterné a podkôrnikové kalamity.
V drevinovom zložení bude rovnako ako po minulé roky prevládať smrek, ktorý je v Tatrách doma.
„Odzrkadľuje to skutočnosť, že väčšina územia TANAP-u, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa. A práve preto budú mať aj najväčšie zastúpenie," zdôvodnil Šoltys.
To však platí len o centrálnej časti národného parku, napr. na území Belianskych a Západných Tatier bude prevažovať buk, brest a jelša.
Chýbať však nebude ani smrekovec, borovica, javor či limba.
Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, v ktorých prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje.
„Dôvodom je napr. nedostatok zdrojov semena alebo nevhodná genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k poškodeniu mladých drevín zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napr. z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy," doplnila Petránová.
Pomáhajú prírode
Podľa lesníkov má pri manažovaní lesa v národnom parku hlavné slovo príroda.
„Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť. Naším cieľom je pomôcť prírode vytvoriť vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný les, ktorý bude mať predpoklady na vyššiu stabilitu a odolnosť voči extrémom počasia či prírodným katastrofám. Zároveň bude plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje. A to je možné len aktívnym manažmentom," zdôrazňuje Šoltys.
Od veternej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, ŠL TANAP-u vysadili viac ako osem miliónov sadeníc a obnoviť sa im podarilo takmer 4000 hektárov kalamitného územia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
