VEĽKÁ LOMNICA. Takmer 1,4 milióna eur z eurofondov využila za roky 2015 až 2019 obec Veľká Lomnica (okres Kežmarok) prevažne na obnovu infraštruktúry, ale aj ďalšie investičné projekty.
V obci so 4 600 obyvateľmi sa podarilo takýmto spôsobom napríklad zrekonštruovať a rozšíriť kapacitu materskej školy za viac ako pol milióna eur.
Ďalších takmer pol milióna eur smerovalo aj na projekty v miestnej rómskej osade, v ktorej žije približne dvetisíc ľudí.
Na výstavbu komunitného centra tam získali približne 233-tisíc eur, Európska únia im prispela aj na fungovanie miestnej občianskej poriadkovej služby, terénno-sociálnu prácu v obci, svojpomocnú výstavbu troch rodinných domov v osade, či odborných pracovníkov komunitného centra.
Viaceré projekty
Podľa starostu obce Veľká Lomnica Petra Dudu majú celkovo europrojekty obrovský význam pre región, a to z viacerých pohľadov.
„ Z pohľadu obnovy, respektíve budovania infraštruktúry, narastá 'trhová hodnota miesta', kde sú takéto zdroje umiestené, zvyšuje sa alebo sa udržiava zamestnanosť nepriamo, ale z pohľadu neinvestičných projektov ide o priamu tvorbu pracovných miest, o priamu zamestnanosť,“ uviedol a pripomenul tak projekty terénno-sociálnej práce, miestnych občianskych poriadkových služieb či komunitných centier.
Eurofondy obci pod Tatrami pomohli, no bežného občana podľa Dudu vôbec nezaujíma, či je projekt podporený z europeňazí alebo nie.
„Potrebuje vidieť výsledok. Neskúma veci do hĺbky, čo je však prirodzené, pretože ani my sa v obchode, keď kupujeme chlieb, nezamýšľame nad tým, či pekár, ktorý ho piekol, má stroje na úver, kto mu dodáva elektrinu, koľko ľudí v pekárni pracuje a podobne. Zaujíma nás len samotný výrobok,“ poznamenal.
Pociťuje pretlak informácií
Bežný občan chce vidieť stavbu či zmenu, chce byť užívateľom prospechu a mať pocit, že sa v jeho okolí niečo inovuje či tvorí.
„Neskúma podrobnosti, rieši svoje každodenné problémy,“ dodal.
Sám pociťuje obrovský pretlak informácií o európskych projektoch, ktoré sú však podľa neho nesprávne štruktúrované.
„Bežný človek sa v tomto informačnom chaose stráca. Už ani poriadne nevníma, odkiaľ naňho striehnu vlajočky Európskej únie a siahodlhé, odborne pôsobiace, ale obyčajnému človeku nič nehovoriace názvy projektov v jeho okolí. To, čo vníma, sú predovšetkým negatívne informácie o predražených projektoch, nedodržaných lehotách, o obrovskej byrokracii, kontrolách,“ zhodnotil.
Proces je komplikovaný
Duda priznal, že proces čerpania eurofondov vnímajú v samospráve ako komplikovaný.
„Jednak nielen z dôvodu, že neodzrkadľuje skutočné potreby samospráv, ale taktiež z pohľadu administratívnej náročnosti. Častokrát byrokracia prerastá cez zdravý sedliacky rozum a tí vekom skúsenejší len neveriacky krútia hlavami, že toto vôbec niekto s vysokoškolským diplomom dokázal vymyslieť,“ skonštatoval.
Celý proces musí mať podľa jeho slov model.
„Časť projektov musí vychádzať predovšetkým z potrieb zdola, lebo ten konečný užívateľ pozná najlepšie to, čo skutočne potrebuje. Európsku úniu potrebujeme ako pomoc, ako barličku, ako sprostredkovateľa alebo prostriedok, ako dôjsť k želanému cieľu, a nie ako organizáciu, ktorá svojimi často nezmyselnými opatreniami túto cestu predlžuje, hatí ju,“ uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
