Korzár logo Korzár Spiš
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Prírodná rezervácia Slatina vysychá, prijímajú sa opatrenia

Oblasť pokosili a odstránili kroviny aj náletové dreviny.

Prírodnú rezerváciu Slatina vyhlásili za chránené územie v roku 1982 z dôvodu ochrany zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín.Prírodnú rezerváciu Slatina vyhlásili za chránené územie v roku 1982 z dôvodu ochrany zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín. (Zdroj: PIENAP/V. Kĺč)

SPIŠSKÉ JASTRABIE. Správa Pieninského národného parku (PIENAP-u) v týchto dňoch ukončila manažmentové opatrenia v lokalite prírodnej rezervácie Slatina pri Šarišskom Jastrabí (okres Stará Ľubovňa).

„Tie spočívali v odstraňovaní krovia a náletových drevín a v ručnom kosení lokality. Opatrenia vykonávali naši pracovníci s pomocou dobrovoľníkov z Klubu Priateľov PIENAP-u," uviedol riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč.

Na lokalite pracovalo priemerne päť ľudí a dohromady odpracovali 200 hodín.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôvodom týchto opatrení je podľa Kĺča vysychanie lokality vplyvom sukcesie, zmenou odtokových pomerov a v neposlednom rade vplyvom klimatických zmien.

Cieľom je zachovať jedinečné biotopy v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u.

Vzácne biotopy

Prírodnú rezerváciu Slatina vyhlásili za chránené územie v roku 1982 z dôvodu ochrany zachovaných slatinných spoločenstiev so zriedkavými druhmi rastlín na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Ide o posledný zachovaný ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine.

Nachádza sa v katastri obce Kyjov a rozloha rezervácie je viac ako 21 000 metrov štvorcových.

„Konkrétne sa na lokalite nachádzajú slatinné spoločenstva, biotopy európskeho významu - bezkolencové lúky s výskytom bezkolenca belasého a biotop s vysokým obsahom báz s viacerými druhmi orchideí a tiež vŕbou rozmarínolistovou. Práve Slatina je doteraz jediná známa lokalita v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u s biotopom 'Lk4'," ozrejmil Kĺč.

Skryť Vypnúť reklamu

Náhrada steliva z polí

Bezkolencové lúky patria medzi poloprírodné, človekom vytvorené a udržiavané vegetačné typy.

Podľa rakúskych a nemeckých vedcov vznikli napríklad v podhorí Álp približne pred 150 rokmi, ako dôsledok zvýšenia chovu hospodárskych zvierat na mlieko a nedostatku steliva z polí.

„Poľnohospodári preto začali ako stelivo používať i porasty vlhkých lúk. Podľa niektorých autorov na vlhkejších stanovištiach vznikli tieto porasty väčšinou ako náhradná vegetácia jelšín, na suchších stanovištiach ako náhradná vegetácia kyslých dúbrav, nátržníkových dúbrav, dubohrabín alebo bučín," vysvetľuje riaditeľ Správy PIENAP-u s tým, že dynamika porastu závisí do veľkej miery od obhospodarovania, respektíve od jeho zanechania a taktiež od zmeny vodného režimu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri dlhodobom narušení vodného režimu sa môže táto vegetácia vyvinúť ako náhradné spoločenstvo vápnitých slatín zväzu „caricion davallianae".

„Pokiaľ dôjde na lokalite k zmene vodného režimu, toto spoločenstvo sa mení na iné typy biotopov. Práve tak, ako sa udialo aj v spodnej časti našej lokality," upozornil Kĺč.

Pomaly miznú

V súčasnosti zostala z pôvodne slovenských opísaných lokalít asi len jedna tretina.

Úbytok biotopu je pozorovaný už do roku 1985, čo má za následok vtedajšia doba, kolektivizácia, meliorácie, ťažby rašeliny a premeny lokalít na ornú pôdu.

Výnimočne sa vyskytujú aj vo vyšších polohách, kde doznieva vplyv teplej klímy, napríklad na Poľane, v Slovenskom stredohorí, v Pohronskom Inovci, v Štiavnických vrchoch, vo Vtáčniku a v Liptovskej a Popradskej kotline.

„Plošne najrozšírenejšie a druhovo bohaté bezkolencové lúky sú zachované v Národnej prírodnej rezervácii Abrod na Borskej nížine. Je to najrozšírenejší vegetačný typ v rámci rezervácie a zároveň ide o najväčšiu rozlohu tohto spoločenstva v rámci celého Slovenska. Na Podunajskej nížine a v Košickej kotline je väčšina lokalít už zničená a bezkolencové lúky sa vyskytujú len maloplošne a veľmi vzácne," uzatvára Kĺč.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 363
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 961
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 983
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 987
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 492
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 409
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 043
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 745
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 445
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Pediatrička: Niekedy som očkovala na chrípku 600 detí za rok, teraz približne 50

Ľudia si zvykajú, že nemôžu behať za lekárom so všetkým.

Pediatrička Eva Ševecová.
Rozhovor

Archeológ: Hrady síce opravujeme, ale tie nežijú

Michal Keruľ chcel odhaľovať poklady histórie, teraz ich pomáha strážiť.

Michal Keruľ s rodinou.
Humenskí poslanci nájomnú zmluvu so spracovateľom ovocia neschválili.
Vrak pred rodinným domom začínajú úrady riešiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Peter Schutz

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.

Na nákladných vlakoch musia byť čierni pasažieri pripravení na každé počasie, na bod mrazu aj horúčavy. Na snímke je jeden z Aminových spolujazdcov.
 Presvedčí Kristen Stewart v úlohe princeznej Diany?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop