Korzár logo Korzár Spiš
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Pred 15 rokmi víchrica zničila Tatry a vyžiadala si dva životy

Vietor vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12 600 ha.

Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici.Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici. (Zdroj: TASR)

VYSOKÉ TATRY. Mimoriadne silná veterná smršť sa územím Slovenska prehnala 19. novembra 2004 a najviac zasiahla Vysoké Tatry.

Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území našich veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov (ha).

V utorok 19. novembra uplynie 15 rokov od tejto prírodnej katastrofy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smršť z Britských ostrovov

Severné Slovensko zasiahla silná víchrica medzi 15.30 a 18.00 hod.

Ničivý živel postihol územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov Čítajte 

O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.

Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa presúvala sponad Britských ostrovov nad stred Európy.

Za ňou začal zo severu prúdiť studený vzduch.

Veľmi ostré rozhranie medzi oblasťami s nízkym a vysokým tlakom vzduchu spôsobilo mimoriadne silný padavý vietor (bóra), ktorý sa prehnal Tatrami.

Pojem bóra zaviedol Dr. Josef Mrkos v roku 1925 a odvtedy je súčasťou tatranskej lesníckej a klimatologickej terminológie.

Rekord nepadol

Priemerné rýchlosti vetra dosahovali v Poprade 55 kilometrov za hodinu (km/h), na Skalnatom plese 90 km/h.

Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m n. m.), na Skalnatom plese (1780 m n. m.) to bolo 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h.

SkryťVypnúť reklamu

Nešlo o rekordné hodnoty, napríklad v novembri 1965 zaznamenali na Skalnatom plese vietor s rýchlosťou 283 km/h.

Vietor vo Vysokých Tatrách vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12 600 ha, čo predstavovalo takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva.

Pás lesa široký tri - štyri kilometre a dlhý 40 km zhodou okolností viac či menej kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier.

Odrezaní od sveta

Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry a poškodili elektrické vedenie.

Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov.

Na 100-metrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov.

SkryťVypnúť reklamu

Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra.

Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.

Zo všetkých strán

Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutým oblastiam v krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj dobrovoľníci.

Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny.

Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje kone.

Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne.

Na riešenie kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách zriadilo ministerstvo pôdohospodárstva pracovné komisie.

Súčasne sa začali vypracúvať projekty na spracovanie polomov a likvidáciu zvyškov po ťažbe, na zabránenie premnoženia podkôrneho hmyzu a ochranu porastov proti škodcom a tiež na obnovu a revitalizáciu lesných spoločenstiev v postihnutých územiach.

Slovenská republika podala žiadosť o prostriedky z Fondu solidarity EÚ 24. januára 2005 listom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.

Európska komisia vyčíslila konečnú sumu na 194 966 211 eur, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva prerozdelilo na vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou a na obnovu infraštruktúry.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  2. Agrokomplex 2022
  3. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  4. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  5. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 31 435
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 132
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 14 330
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 7 377
  5. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 5 599
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 918
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 400
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 481

Blogy SME

  1. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  2. Štefan Vidlár: Celé zle, či?
  3. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
  4. Kristína Jakubičková: Zmena klímy spustoší životné prostredie, v spoločnosti dielo skazy završujú osoby s črtami sociopatie či psychopatie
  5. Štefan Vidlár: Krém de la Krym
  6. Norbert Kaník: Heger má poslednú šancu!
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Ďalší Miloslavov?
  8. Ján Škerko: Z Kuiperovho pásu slovenskej politiky sa vynára nová strana a začína pôsobiť svojou gravitáciou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 050
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 171
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 462
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 007
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 835
  6. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 702
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 654
  8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 515
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  2. Štefan Vidlár: Celé zle, či?
  3. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
  4. Kristína Jakubičková: Zmena klímy spustoší životné prostredie, v spoločnosti dielo skazy završujú osoby s črtami sociopatie či psychopatie
  5. Štefan Vidlár: Krém de la Krym
  6. Norbert Kaník: Heger má poslednú šancu!
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Ďalší Miloslavov?
  8. Ján Škerko: Z Kuiperovho pásu slovenskej politiky sa vynára nová strana a začína pôsobiť svojou gravitáciou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 050
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 171
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 462
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 007
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 835
  6. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 702
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 654
  8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 515
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu