Korzár logo Korzár Spiš
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Po kalamite z roku 2004 zasadili v Tatrách osem miliónov sadeníc

V poškodených oblastiach dnes rastie odolnejší les.

Do zničených oblastí vysádzali smreky, smrekovce, borovice či jedle, no aj javory, jasene, jelše, buky, bresty a jarabiny.Do zničených oblastí vysádzali smreky, smrekovce, borovice či jedle, no aj javory, jasene, jelše, buky, bresty a jarabiny. (Zdroj: FB/Štátne lesy TANAP-u)

POPRAD. Od ničivej veternej kalamity v Tatrách uplynie už 15 rokov.

Vietor poškodil viac ako dva milióny metrov kubických drevnej hmoty, do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamity.

„V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče,“ uviedla koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová.

Pripomenula, že tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zvyšky dreva ako potrava

Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety lesníci definitívne ukončili v máji 2006.

„Avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravinovou základňou pre podkôrny hmyz,“ skonštatovala Petránová.

Ako ďalej informovala, do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 metrov kubických drevnej hmoty, z toho 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie.

V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.

Skryť Vypnúť reklamu

Mladšie a pevnejšie

Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov.

Súvisiaci článok Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov Čítajte 

Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie.

„Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Maroš Petrík.

Skryť Vypnúť reklamu

K omladeniu prispela aj príroda

V rámci takzvanej umelej obnovy mali spomedzi sadeníc najväčšie zastúpenie tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina.

„Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena, alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty, napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy,“ vysvetlila Petránová, podľa ktorej však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku.

O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému omladeniu postarala aj samotná príroda.

Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 081
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 639
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 766
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 203
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 185
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 236
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 565
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 694
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 389
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 963
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Takto by mohlo po rekonštrukcii vyzerať okolie Angels arény.
Pľúcny lekár Pavol Pobeha má v súčasnosti najviac práce s pacientmi s koronavírusom.

No more Slovaks. Vylepené plagáty v Sheffielde rieši polícia

Rodená Krompašanka Bibiana: Sme posudzovaní podľa neprispôsobivých.

Plagát nalepený v časti  Tinsley pripomína novoročné želanie namierené proti Slovkom.

Na výtlky a kanál osadili značky. Vodiči ich zbadajú neskoro

Mesto Košice čaká na lepšie počasie a výrobu teplých asfaltových zmesí.

Prekážka na ceste niektorých vodičov prekvapí.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda o testovaní rokovala päť dní, aj tak spravili chybu

Zákaz vychádzania bude platiť aj 25. a 26. januára.

Predseda vlády SR Igor Matovič, vľavo minister obrany SR Jaroslav Naď a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (všetci OĽaNO).
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop