Janka Kiseľová chodí rodine vinšovať na Vianoce dodnes

GELNICA. Vinšovať svojej rodine na vianočné sviatky chodí 64-ročná Janka Kiseľová z Gelnice dodnes.

Ako hovorí, mnoho piesní pozná aj vďaka tomu, že je súčasťou speváckej skupiny Gelničanka, ktorú aj vedie.

Pamätá si na viacero zvykov, ktoré doma v Žakarovciach, odkiaľ pochádza, dodržiavali.

Počas Štedrého dňa napríklad mohli zapnúť svetlo až po večeri, predtým jej mama ešte „vymetala duchov".

Otec zas po sviatkoch vyrobil z vianočného stromčeka habarku.

„My sme na Vianoce, na Viliju nikdy nemali šalát a rezne. Cez deň sme jedli rohy (závin, pozn., čo mama napiekla deň vopred. A lokšu sme mali," povedala s tým, že inde je toto jedlo známe aj ako bobaľky.

Ona ich však robí z rožkov.

Kričala 'šicke blichy von!'

Ako hovorí, na Štedrý deň nemohli mať zapnuté svetlo až do večere.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Tradičným jedlom v okolí Gelnice bola kedysi kuľaša Čítajte

„Keď sme ešte nemali zasvietené, moja mama zobrala metlu a akože zlých duchov vyháňala. Ale ona kričala 'šicke blichy von' a tak s metlou lietala a otvorila dvere. Potom sme sa pomodlili, dali sme si oblátky s medom aj tú lokšu," povedala Kiseľová.

Sviečku podľa jej slov pri večeri zapálenú mať mohli, svetlá až neskôr.

„Po večeri sa všetko rozsvietilo," dodala s tým, že darčekom bolo, keď jej mama dala pod stromček nejakú čokoládu.

Kuľaša sa podáva so škvarkami alebo praženým maslom a mliekom.

Kuľaša, tradičné jedlo v okolí Gelnice (3 fotografie)

Chodievali vinšovať

Keď sa večer 24. decembra najedli, spolu s rovesníkmi z najbližšej rodiny chodievali vinšovať. Tento zvyk dodržiava.

"Idem k neteri, tam vojdem do chodby, niekedy aj pred dverami a hovorím: 'Poď mi pomôcť (spievať, pozn.)'. U dcéry každý rok v chodbe spievam. V paneláku to počuť," spresnila.

Po vinšovaní tradične chodievali na polnočnú omšu, po ktorej už boli doma pripravené klobásy, údené mäso a iné.

„S chlebom sme to v noci jedli," dodala Kiseľová.

Ako ďalej spomína, jej otec vždy zo stromčeka po Vianociach vyrobil habarku.

„My sme to volali mutefka. Z veľkého sme mali takú napríklad na vyváranie. Z menšieho na nejakú omáčku a také maličké na griščok - krupicu," povedala, s tým, že sa vždy zišli, cez rok sa totiž zvykli opotrebovať, respektíve polámať.