GELNICA. Súčasťou rozrastajúceho sa banského skanzenu v gelnickej oblasti Turzov je aj taviaca pec, ide o rekonštrukciu tohto zariadenia po 300 rokoch.
Ako povedal primátor Gelnice Dušan Tomaško (nezávislý), mesto má v pláne pokračovať v tvorbe ďalších produktov cestovného ruchu.
Pri dedičnej štôlni Jozef k historickému banskému stroju na drvenie rudy - pochwerku, pribudli okrem pece aj drviace stoly.
„Otvorili sme prvých 50 metrov štôlne Jozef, potom nejakých 350 metrov. Dali sme tam nejaké exponáty a potom sme si povedali, že pri štôlni bol vždy pochwerk, ktorý tú rudu drvil, a pec, ktorá ju roztavila," uviedol s tým, že v areáli tiež plánujú vybudovať klopačku či historický banícky dom, súčasťou skanzenu by mala byť aj malá lokomotíva.
Taviaca pec
Taviaca pec je murovaná na plošnom základe. Tavná komora je zhora naplňovaná rozdrvenou prachovou frakciou z pochwerku.
Výkonnosť pece je ovládaná ducharom, ktorý poháňa vodné koleso.
V banskom skanzene v Gelnici už stojí aj taviaca pec, areál sa rozrastá Čítajte Na jej výstavbu mesto získalo dotáciu 11 000 eur z Košického samosprávneho kraja (KSK) v rámci programu Terra Incognita, niekoľko tisíc eur investovalo aj zo svojho rozpočtu.
Cieľom bolo na základe nákresov z roku 1738 vybudovať zmenšenú repliku taviacej pece na meď, pochádzajúcej zo smolníckej oblasti z 20. rokov 18. storočia.
„Ide o unikátny typ pece, ktorá je príznačná práve pre oblasť Smolníka a Hnileckej doliny. Nikdy sa žiaden originál pece nezachoval a doteraz nikto nevytvoril jej repliku v žiadnej podobe," uvádza Terra Incognita na svojej webovej stránke.
Pec a pochwerk majú prezentovať prvotné úkony pri získavaní suroviny na výrobu medi. Ako uviedol primátor, ich autorom je architekt Igor Cziel.
„Naštudoval si, ako to vyzerá a postavil to," povedal s tým, že taviacu pec chcú oficiálne predstaviť počas Gelnického jarmoku, ktorý je zatiaľ naplánovaný na polovicu augusta.
Ďalšie plány
Mesto má pripravené aj projekty na prepojenie banského náučného chodníka s klopačkou v Žakarovciach.
„Urobili by sme taký okruh," spresnil primátor.
V tomto roku tiež pripravujú archeologický výskum na hradnom kopci.
Podľa Tomaška veľa ľudí nevie o niekdajšej existencii Gelnického hradu.
„Je tam takmer zbúraná vežička. Keby sa postavila tak ako niekedy, videli by sme z nej celú Hnileckú dolinu," povedal.
V budúcnosti by tiež chceli sprístupniť štôlňu Jozef v dĺžke 700 metrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
