Tatry a Pieniny budú bohatšie o 350-tisíc stromčekov

VYSOKÉ TATRY, PIENINY. V rámci jarného zalesňovania plánujú Štátne lesy TANAP-u na území Tatranského národného parku (TANAP) a Pieninského národného parku (PIENAP) vysadiť vyše 230-tisíc sadeníc, do konca roka by sa mal ich počet vyšplhať na približne 350-tisíc.

Uviedla to hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová s tým, že všetky pochádzajú z vlastnej produkcie, lesníci ich vypestovali v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej kotline.

Odtiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u, nachádzajúcich sa od Oravíc po Pieniny.

Umelá obnova

Do polovice mája sa podarilo zasadiť už viac ako 152-tisíc sadeníc na ploche takmer 95 hektárov.

„Na obnovu lesných porastov používame výhradne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. V drevinovom zložení má najvyššie zastúpenie smrekovec, borovica a smrek, okrem nich vysádzame jedľu, javor, buk a v menšom množstve aj jelšu a jaseň,“ konkretizoval Radoslav Žlkovan z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materského porastu, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou.

Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty, napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy.

Prírode blízky les

Pri umelej obnove lesníci využívajú predovšetkým prirodzené zmladenie, ktoré tvorí približne polovicu z celkovej zalesnenej plochy.

Dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Pri tom reflektujú aj prichádzajúce globálne otepľovanie, ktoré pravdepodobne ovplyvní drevinové zloženie na jednotlivých stanovištiach.

Prirodzené zmladenie prípravných drevín ako jarabina, breza či osika ponechávajú v porastoch.

Výsledkom takéhoto snaženia je prírode blízky les, v budúcnosti vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia či prírodným katastrofám a zároveň je schopný plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje.

Takéto prírode blízke hospodárenie nie je v Tatrách novotou. Lesníci ho praktizujú už od vzniku Tatranského národného parku v roku 1949.

„Jarné zalesňovanie na území TANAP-u v správe Štátnych lesov TANAP-u ovplyvnil koronavírus len okrajovo. Hoci väčšie skupiny dobrovoľníkov sa ho pre celoslovenské opatrenia súvisiace so šírením pandémie ochorenia Covid-19 nemohli až do ich uvoľnenia, i napriek záujmu, zúčastniť, lesníci všetky plánované práce zabezpečili prostredníctvom zazmluvnených dodávateľov," dodala Petránová.