Neveľké mesto zastrčené v údolí rieky Hnilec uprostred lesnatých kopcov patrilo v minulosti k významným sídlam Horného Uhorska. Za svoje postavenie vďačí práve svojmu umiestneniu. Kopce obklopujúce Gelnicu totiž patria k Spišsko-gemerskému rudohoriu, ako stvorenému na hlbinnú ťažbu. Bohatú banskú históriu tohto kedysi slobodného kráľovského mesta môžu jej návštevníci obdivovať dodnes.
Dominantu mesta dal vyrobiť barón
Banskú históriu Gelnice, ktorú podľa slov miestnych prezývali Štiavnicou východu, cítiť už v jeho centre na Baníckom námestí. Uprostred neho víta prichádzajúcich návštevníkov socha modliaceho sa baníka z dielne košického sochára Ödöna Szamovolszkého na objednávku banského a železiarskeho podnikateľa, baróna Jacobsa. Dnes patrí medzi dominanty a symboly Gelnice. Hneď za ňou sa vypína budova s bielou vežou. Kedysi slúžila ako sídlo mestskej radnice, no dnes v nej sídli Banícke múzeum. Ide tiež o prvú zastávku banského náučného chodníka, vedúceho z centra mesta až k lesom na jeho okraji.
Výrobky známe po celej strednej Európe
Pri potulkách banskou históriou Gelnice netreba obísť štôlne, ktorých vchody sú roztrúsené po okolitých vrchoch. V blízkosti jedného z nich s názvom Zámčisko, na ktorom sa nachádzajú zvyšky stredovekého hradu, ústí 14 podzemných chodieb, prevažne starých kutacích štôlní z 18. storočia. Súčasťou lokality bola strojárska firma Anthony, ktorú koncom 19. storočia založil Ľudovít Anthony. Továreň produkovala široký sortiment kovového tovaru a jej výrobky boli známe v celej strednej Európe.
Najstaršia v okolí
Po ceste náučným chodníkom netreba obísť ani dedičnú štôlňu Krížová, o ktorej sa predpokladá, že ide o najstaršiu dedičnú štôlňu na Krížovej žile, ba možno aj v celej gelnickej rudnej oblasti. Z historického hľadiska ide o najvýznamnejšie banské dielo v okolí. Kedy presne vznikla, nie je jasné. Údajne bola založená už v 15. storočí, no podľa správy smolníckeho banského inšpektorátu z roku 1765 bola razená až v storočí šestnástom. Práce v nej prebiehali najmä od polovice 18. storočia. Hoci je dnes zavalená a vstup do nej teda nie je možný, návštevníci majú možnosť vidieť jej upravený vstupný portál, ktorý sa nachádza na Turzovskej ulici.
Boží dar
Predposlednou zastávkou na ceste náučným chodníkom sú bane v lokalite Boží dar. Ide o celú sústavu menších, približne kilometer dlhých žíl. Nimi na východe pokračovala Zlatá žila, ktorá sa v historických banských mapách označovala aj ako Goldgang. V druhej polovici 20. storočia však prieskum ukázal vyčerpanosť ložísk. V súčasnosti sú takmer všetky banské štôlne v tejto lokalite zavalené, výnimkou je len štôlňa Felicián na južnej strane Turzovskej ulice. Dnes jej z nej sprístupnených niekoľko desiatok metrov, ktoré končia závalom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
