Apelujú na to vedci, aj uznávané osobnosti z rôznych sfér.
Vznikajú väčšie či menšie skupiny ľudí, ktorí sa združujú s hlavným cieľom - ochrániť prírodu pre budúce generácie.
A pritom sa stále nájde množstvo nezodpovedných, ktorým je to jedno.
Kultúru národa spoznáš podľa záchoda, hovorí sa. Podobná rovnica však platí aj pre životné prostredie.
Odpadky sa však nehromadia len v okolí miest a obcí, ale prakticky všade, kam vstúpi ľudská noha.
Problém pritom nemusí mať len podobu čiernej skládky, postačí i obyčajná papierová vreckovka pohodená pri lesnej ceste.
Na druhej strane sa vždy nájdu aj ľudia, ktorým na čistote prírody záleží a neváhajú obetovať svoj čas i energiu, aby jej prinavrátili jej pôvodnú tvár.
Mnohí z nich sa vydávajú do hôr cielene za účelom zbaviť ich všetkého, čo do nich nepatrí.
Už vyše 40 rokov takto spájajú sily ľudia, ktorým záleží na tom, aby naše hory nevyzerali ako smetisko a v Tatrách aj v Pieninách organizujú dobrovoľnícku akciu Čisté hory.
Menej ťažkého odpadu, viac vreckoviek
Koordinátorom podujatia je posledných približne 18 rokov lesný pedagóg Štátnych lesov TANAP-u Igor Stavný.

Ako skonštatoval, mrzí ho, že aj po toľkých rokoch sa vždy v Tatrách nájdu takí, ktorí počas prechádzky po sebe na pamiatku zanechajú plastové fľaše či obaly z potravín, a to nielen pri odpočívadlách pod Tatrami, ale dokonca aj vo vysokohorskom prostredí.
„Opodstatnenosť podujatia, žiaľ, stále pretrváva, lebo, žiaľ, odpad stále je,” hovorí.
Za posledné desaťročia sa však zmenila jeho štruktúra.
„Hrubý odpad a také väčšie veci sa okolo chodníkov až tak nevyskytujú,” hodnotí, no dodáva, že stále sa nájdu hlavne obaly z potravín a nápojov, či hygienické vreckovky, ktorých tohto roku dokonca pribudlo.
Novinkou boli aj rúška, ktoré sa medzi neporiadkom doteraz, pochopiteľne, nenachádzali.
Tohto roku akciu ovplyvnila epidemiologická situácia a hlavne počasie. Mnohí kvôli nemu svoju účasť na akcii vzdali. Napriek intenzívnemu lejaku sa však do upratovania minulú sobotu zapojilo 244 dobrovoľníkov, ktorí vyzbierali spolu 78,5 kilogramu odpadkov.
Vlani pritom, za celkom iných podmienok, prišlo ľudí omnoho viac a vyzbierali 900 kíl.
Za viac ako štyri desaťročia sa prírodné prostredie Tatranského a Pieninského národného parku podarilo odbremeniť od približne 64 ton odpadu.
Rekordným bol rok 1980, keď účastníci Čistých hôr vyniesli z dolín až 7 655 kilogramov odpadu, pričom 3 700 kilogramov pochádzalo z okolia Skalnatého plesa.
Druhá strana mince
Hoci akcia poukazuje na dlhodobý problém znečistenia prostredia, má aj svoju pozitívnu stránku.
Vždy sa totiž nájdu ľudia, ktorí sú ochotní obetovať svoj čas aj majú chuť odpad po ostatných pozbierať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš