JOZEF RICHNAVSKÝ je záchranárom Horskej záchrannej služby (HZS) v Slovenskom raji. Ako záchranár pracuje deväť rokov, v Slovenskom raji pôsobí štvrtý rok. Predtým pracoval na Stredisku lavínovej prevencie, kde sa staral o sieť horských automatických meteostaníc, pomáhal určovať aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva a rozoberal lavínové nehody. V súčasnosti sa špecializuje na využívanie moderných technológií využívaných v pátracích akciách.
Prichádza zima, v Tatrách bude o chvíľu sneh. Na čo by si ľudia mali dávať pozor?
- Ako lavínový špecialista by som v prvom rade spomenul potrebnú základnú lavínovú výbavu, teda lavínová lopatka, sonda a hlavne lavínový vyhľadávač. Bez tohto vybavenia sa do hôr v zime vyberie iba človek, ktorý si absolútne neváži život - ani svoj, ani život kamarátov. Toto vybavenie musí navyše dôkladne ovládať. Pri lavínovej nehode ide o minúty, určite tam nie je čas na čítanie manuálu. Samozrejme, zima v horách so sebou prináša oveľa viac objektívneho nebezpečenstva – skoré stmievanie, sťažený pohyb v snehu, veľké riziko pošmyknutia, silný vietor výrazne znižujúci pocitovú teplotu, nebezpečné difúzne svetlo a mnoho iných. Aj z banálneho zranenia sa na horách v zime môže stať veľmi rýchlo boj o život.
Týka sa to aj trás, ako je napríklad Téryho chata, ktoré sú v zime bežne prístupné?
- Určite. Keď je tretí alebo štvrtý stupeň lavínového nebezpečenstva, lavíny môžu zasiahnuť až do doliny a ohroziť tak výstupové trasy na bežne dostupné horské chaty, ako je Téryho či Zbojnícka chata.
Strácajú sa viac ľudia v Slovenskom raji alebo v Tatrách?
- Myslím, že viac v Tatrách. Je to však spojené s tým, že sú viac navštevované a menej značené. Naopak, Slovenský raj má najhustejšiu sieť turistických trás na Slovensku. Aj keď človek zablúdi a vyberie sa nejakým smerom, po čase určite na nejakú značku natrafí.
Niektorým návštevníkom Slovenského raja práve rokliny môžu dávať pocit, že sa v nich ľahko stratia.
- To je druhá vec, že človek v Slovenskom raji zbehne dva metre od chodníka a už ho nikto nevidí. V Tatrách sa vie človek najmä vo vyšších polohách lepšie zorientovať, môže dovidieť na iné štíty, no veľkým problémom je zase kosodrevina. Keď do nej človek vojde, veľmi rýchlo stratí orientáciu a ľahko zablúdi.
Stáva sa, že sa ľudia stratia v kosodrevine?
- Áno. Chcú si skrátiť cestu, napríklad na úsekoch, kde sú serpentíny. Stratia sa tak, že ich máme problém nájsť. Už viackrát sa našli v kosodrevine len pozostatky človeka. Pohyb v tomto poraste je veľmi náročný, niekedy až nemožný. Človek stratí orientáciu, vysilí sa. Je to oveľa náročnejšie ako predieranie hustým lesom.
Je ťažšie nájsť človeka v Tatrách alebo v Slovenskom raji?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
