GELNICA. Mesto Gelnica v minulosti zamestnávalo ľudí cez projekty úradu práce. Išlo o znevýhodnené skupiny, najmä starších ako 50 rokov.
V praxi samospráva zamestnala človeka, ktorému štát preplatil väčšinu mzdy.
Tieto projekty boli zamerané na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v okresoch, ktoré patria k menej rozvinutým.
Hoci gelnická samospráva už niekoľko mesiacov opätovne podáva žiadosti o zamestnanie 15 až 20 ľudí za mesiac, stále dostáva zamietavú odpoveď.
Štát v čase pandémie pozastavil projekty na podporu zamestnávania.
Pracovať by chceli, projekty stopli
Šesťdesiatnička Božena Pindrochová býva s manželom dôchodcom.
Peniaze v domácnosti chýbajú a tak by rada pracovala na gelnickom futbalovom štadióne, keďže tu už predtým bola zamestnaná.
„Pracovala som tu viac ako desať rokov a rada by som sa sem vrátila. Je ťažké vyžiť z malého dôchodku a práca mi aj chýba. Už od apríla chodím na úrad za primátorom a stále mi sľubuje, že o mesiac to už možno bude, a nič. Vraj ma nemôže zamestnať, že sú projekty pozastavené,“ povedala Gelničanka.
Aktuálna situácia v súvislosti s koronakrízou komplikuje život samosprávam aj v oblasti zamestnanosti.
Od marca sú projekty zamestnanosti cez úrady práce pozastavené aj pre menej rozvinuté okresy.
„My na futbalový štadión potrebujeme zamestnať človeka. Ten aj spĺňa kritériá daného paragrafu. Každý mesiac píšeme žiadosť na úrad práce a stále dostaneme zamietavú odpoveď. A to sa opakuje každý mesiac, už od marca či apríla,“ priblížil primátor Gelnice Dušan Tomaško (nezávislý).
Ako zdôraznil, pre samosprávu je dobré, ak môže zamestnať ľudí z mesta na práce, ktoré potrebuje, a väčšiu časť mzdy im preplatí úrad práce.
„Mne osobne je ľúto, keď viem, že toho človeka potrebujem, spĺňa aj kritériá, no nedokážeme ho na sto percent zaplatiť. Projekt cez úrad práce, na ktorý by sa mohol dať zamestnať, je pozastavený. Ľuďom musím stále hovoriť, že teraz sa to nedá, aj keď chcú pracovať,“ uviedol primátor.
Ľudí na prácu v meste by potrebovali
Podľa neho by každý mesiac v meste potrebovali zamestnať 15 až 20 ľudí.
Ide o pomocné práce v kuchyni, v sociálnej oblasti, upratovacie práce, aj práce spojené so zimnou údržbou a podobne.
„Chcel by som poprosiť ministra, aby mysleli aj na tých ľudí, ktorí sa vedia iba ťažko zamestnať. Príspevky od štátu na podporu zamestnanosti fungovali dobre. Chápem, že v tejto neľahkej situácii si vláda drží každé euro, ale na druhej strane aj ľuďom, aj samosprávam je nutné pomôcť. Momentálne nič také, čo sa týka podpory zamestnanosti, nie je,“ doplnil Tomaško.
Hazard s dôverou samospráv
Podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka vnímajú signály z vlády mestá a obce mimoriadne citlivo.
Kaliňák si myslí, že ak v prípade štátnych projektov na podporu zamestnanosti išlo o podanie pomocnej ruky, tak to vzbudilo nádej.
„Nádej v tom, že ak splnia to, čo sa od nich očakáva, dokážu pomôcť obyvateľom. Lenže ak samospráva míňa energiu, čas, je pripravená splniť všetko, čo vláda chce, a napokon dostane informáciu, že daná schéma je už neaktuálna, tak to prehlbuje nedôveru a vzbudzuje nevôľu do budúcnosti. To je aj určitý hazard s dôverou obyvateľov i samospráv, ktoré v dobrej viere sú schopné splniť aj náročné kritériá, len aby pomohli svojim ľuďom,“ uviedol Kaliňák.
Podľa neho by takýto signál mala vláda vnímať veľmi vážne, pretože sa môže stať, že mestá a obce prestanú veriť odporúčaniam vlády alebo stanoviskám rezortov, lebo na základe takého stavu budú veľmi opatrné a váhajúce.
Tri fázy podpory
Ako uviedla hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Veronika Husárová, projekty na podporu zamestnávania počas pandémie koronavírusu pozastavili.
„Sústredili sme sa na záchranu ohrozených pracovných miest. Zároveň sme pred ich opätovným spustením považovali za dôležité vyhodnotiť ich účinnosť, najmä z hľadiska aktuálnych potrieb trhu práce. Prvé projekty na podporu vytvárania nových pracovných miest spustilo ministerstvo opätovne koncom júla, a to na podporu zamestnávania mladých nezamestnaných do 29 rokov. O tieto príspevky môžu žiadať aj samosprávy,“ vysvetlila.
Od prvého októbra ministerstvo predstavilo druhú fázu podpory.
„Ideme prostredníctvom nového projektu taktiež podporovať vytváranie nových pracovných miest, vrátane miest v samosprávach. Koncom roka spustíme tretiu fázu podpory. Spolu máme k dispozícii 110 miliónov eur na podporu približne 32-tisíc nezamestnaných,“ dodala Husárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
