Iný kraj, iný mrav, zvykne sa hovoriť. Pri susedných krajinách tieto rozdiely necítiť až tak výrazne, ale na opačnej strane planéty môže človek nájsť úplne iný svet. DOMINIKA SAKMÁROVÁ, rodáčka zo Spišského Podhradia, ho už tretí rok spoznáva spolu s manželom a dvoma dcérami v Južnej Kórei, krajine kimči a K-popu. V rozhovore vysvetlila, prečo Kórejčania radšej utečú, než by rozprávali po anglicky, kto im v začiatkoch najviac pomáhal, ale i to, ako môže len pármesačné dieťa oslavovať v Kórei svoje druhé narodeniny.
Ešte na jar ste boli s relatívne čerstvo narodenou druhou dcérkou na Slovensku. Teraz ste však už v Kórei. Kedy ste sa vrátili?
- Prišli sme koncom leta, bolo to ešte v auguste.
Takže to bolo v čase, keď boli opatrenia uvoľnené a dalo sa ako-tak cestovať.
- Áno, my sme, našťastie, vystihli časové okno, v ktorom sa viac-menej ešte lietať mohlo. Bolo ťažké vôbec zohnať letenky, ale teoreticky sa cestovať smelo.
Čakala vás po príchode karanténa?
- Áno, karanténa bola povinná, s tým, že hneď po návrate do Kórey sme sa museli ísť nechať otestovať. A potom bez ohľadu na výsledky testov sme museli zostať v karanténe 14 dní. Ešte na letisku sme si aj s manželom museli povinne nainštalovať karanténnu aplikáciu, ktorá neustále sledovala náš pohyb, či sme neopustili určené miesto karantény. Tiež sme do nej museli každý deň zadávať telesnú teplotu a prípadné symptómy za seba aj za deti. Náhodne počas dňa nás táto aplikácia kontrolovala a vyžadovala, aby sme napríklad pohli telefónom alebo zadali údaje. Jednoducho sme na ňu museli dohliadať.
Keďže sme pricestovali do Kórey z iného časového pásma, spočiatku sme spávali aj počas dňa. Ak som si cez deň trochu dlhšie pospala, hneď mi začal pípať mobil, že som s ním veľmi dlho nepohla, a teda či som sa od neho náhodou nevzdialila. Susedia, s ktorými som sa rozprávala, vraveli, že mali aj telefonické kontroly a dokonca ich prišli skontrolovať aj osobne pracovníci z mestskej správy.
Ale na druhej strane lokálna administratíva všetkým, čo boli v karanténe, automaticky poslala jednorazovo balík so zásobou jedla, ktorá mala vystačiť na čas karantény. Taktiež sme dostali aj fľašky s dezinfekciou, teplomery, aj špeciálne vrecia s piktogramom biohazard. Smeti sme mohli vysypávať iba do týchto vriec, ktoré mali znova odnášať pracovníci na to určení, keďže to mohol byť potenciálne infekčný materiál. Ale keď sa karanténa skončila, všetci, čo ju absolvovali, dostali od mesta ďakovný list za to, že úspešne v karanténe zotrvali, a že takto spoločne pomáhame koronavírus poraziť.
V Kórei aktuálne žijete s prestávkami už niekoľko rokov, takže ste mali možnosť dobre spoznať krajinu aj jej ľudí. V minulosti ste však chvíľu pobudli aj v Číne a na Taiwane, takže bližšie poznáte viaceré ázijské národy. Neskúsenému oku sa môžu zdať podobní. Ako ich vidíte vy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
