Lyžiarske strediská veria v zdravý rozum, úplný lockdown by neprežili

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Na Slovensku sa v súčasnosti rozhoduje o tom, ako by mala vyzerať tohtoročná lyžiarska sezóna.

Na jej podobe pracujú ministerstvo dopravy a výstavby s úradom verejného zdravotníctva. O finálnej verzii rozhodne ústredný krízový štáb.

Oslovili sme lyžiarske strediská na východnom Slovensku, a to v Ždiari, Drienici, Levoči, Litmanovej i Bachledovej doline a pýtali sme sa ich, ako sa chystajú na zimnú sezónu.

Prevádzkovatelia sa zhodli na tom, že zatiaľ čo v Rakúsku či Nemecku už majú pevne vypracovaný plán, za akých podmienok budú lyžiarske strediská fungovať, oni zatiaľ nemajú žiadne konkrétne informácie.

Aj napriek tomu sa na sezónu pripravujú.

Mnohí si totiž kvôli náročným prípravám nemôžu dovoliť čakať na rozhodnutie krízového štábu do poslednej chvíle.

Otvoriť plánujú hneď, ako to dovolia snehové podmienky.

Zo skúseností z posledných rokov to býva v polovici decembra alebo tesne pred vianočnými sviatkami.

Príprava trvá aj pol roka

Pre lyžiarske strediská platí, že ich chod neovplyvní len samotná pandémia, respektíve lockdown, ale tiež to, aká bude zima.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Lyžiarske strediská v Tatrách navrhujú odberové miesta v rezortoch Čítajte

V Ždiari už preto začínajú so zasnežovaním začiatkom decembra.

„Na štart strediska sú potrebné veľké náklady najmä na zasnežovanie, čo zahŕňa elektrinu, vodu aj zamestnancov,“ vyratúva prevádzkovateľ strediska Strachan v Ždiari Milan Tomáš.

Alexander Ružbašan zo strediska v Litmanovej sa pridáva a hovorí, že lyžiarske stredisko sa jednoducho nedá otvoriť zo dňa na deň.

„Príprava na lyžovanie trvá aj pol roka,“ tvrdí.

Štart lyžiarskej sezóny podľa neho stojí približne 20-tisíc eur.

Ak by sa vynechala sezóna kvôli prípadnému lockdownu či zákazu fungovania prevádzok, stredisko by to položilo.

Ak nie Slovensko, tak Rakúsko

Aj Jozef Jabrocký zo strediska v Levočskej doline by bol veľmi prekvapený, ak by sa štát vybral cestou úplného zákazu lyžovania.

„Nemyslím si, že nám to dovoľuje ekonomická situácia v krajine. Musí vyhrať zdravý rozum.“

Podobne premýšľa aj Tomáš, podľa ktorého sa ľudia budú chcieť lyžovať a nájdu si na to spôsob.

„Pôjdu do Rakúska alebo do Nemecka, odkiaľ donesú znova koronavírus, ako to bolo aj v lete.“

Ak podľa neho zatvoríme strediská a zakážeme ľuďom chodiť lyžovať, sami ich necháme skrachovať.

Diera po lyžiarskych kurzoch

Pre niektoré prevádzky zisk neprinášajú len bufety či samotné lyžovanie, ale tiež lyžiarske kurzy.

Práve prerušenie školských zájazdov je problémom pre stredisko na Drienici.

„Je to pre nás podstatná časť tržieb,“ vysvetľuje prevádzkovateľ Dušan Šimko a dodáva, že aj napriek tomu sa na sezónu pripravujú.

Viaceré z oslovených stredísk nemajú lanovky, čo ich prevádzkovatelia považujú za výhodu.

Zo Ždiaru však hovoria, že ani lanovka by nemala byť problém.

Ľudia musia byť bežne pri nasadaní ďalej od seba a väčšinou na lanovku sadá rodina alebo známi.

Zamestnanci navyše podľa Tomáša vedia rozostupy na lanovke dostatočne odkontrolovať.

„Všetko je to však najmä na ľuďoch. Buď sa budú na seba tlačiť, alebo budú rozumní,“ hovorí Tomáš.

Plné supermarkety vs. lyžiarske svahy

Podľa prevádzkovateľov je možné vymedziť aj určité rozostupy pred vlekmi či lanovkami.

Nástupné plochy sú podľa nich dostatočne dlhé.

Navyše, väčšina lyžiarov podľa nich nosí šatky, šály, rukavice aj čiapky, čo považujú za dostatočnú ochranu.

Ružbašan dodáva, že keď môžu byť plné autobusy či supermarkety, nevidí dôvod na to, prečo by nemohli fungovať lyžiarske strediská.

V Bachledovej doline podľa hovorkyne Kristíny Jakubovej už v prvej vlne na stredisku rozmiestnili tabule, ktoré ľudí upozorňovali na dodržiavanie rozostupov.

„Tabule používajú aj rakúski kolegovia, kde už niektoré strediská otvorili. Ľudia rozostupy dodržiavajú a sú tolerantní,“ hovorí Jakubová.

Registrácia ľudí v bufetoch

V Litmanovej by chceli spojazdniť bufet, jedlo budú vydávať cez okienko.

Viaceré strediská majú terasu, kde by mohli ľudia podľa prevádzkovateľov bez problémov sedieť.

Tomáš pripomína, že v Rakúsku, kde sa už lyžuje, bufety fungujú.

Dlhé stoly rozdelili plexisklom, čím sa snažia zabrániť šíreniu nákazy.

Podľa Šimka však pôjdu tržby z bufetov výrazne dole.

Igor Rattaj z dozornej rady Tatry Mountain Resorts v statuse na sociálnej sieti napísal, že v rakúskych strediskách sa musia v každej gastro prevádzke ľudia najprv zapísať, pri ktorom stole sedeli, aby následne vedeli vystopovať návštevníkov v prípade, že sa tam objaví niekto pozitívny.

Precízne trasovanie kontaktov je podľa Rattaja v Rakúsku uprednostňované pred zákazmi, príkazmi, chaosom a plošným testovaním.

Zodpovednosť ľudí

„Myslím, že tieto opatrenia sú postačujúce a účinné. Desím sa, keď naše pandemické komisie a krízové štáby začnú nariaďovať a prikazovať lyžiarskym areálom nepraktické blbosti. Tu je to ponechané na ľudí, ktorí to cítia a správajú sa naozaj zodpovedne,“ napísal.

V Ždiari chcú navyše zabrániť dlhým radom ľudí pred pokladňami.

Novinkou sezóny by preto mali byť automaty na lístky a najmä ich predaj cez internet.

„Ľudia si môžu dobíjať lístky cez turniket a státie v rade pri pokladni vôbec nemusia riešiť,“ doplnil Tomáš.

V Bachledovej doline navyše premýšľajú nad tým, že prichystajú miestnosť pre ľudí s príznakmi koronavírusu.