Kariérová poradkyňa: Youtuberi sú podnikaví, rodičia chcú z detí právnikov a ekonómov

Kariérová poradkyňa Zuzana Záhradníková pomáha ľuďom nájsť ich ideálne povolanie. Je rodená Bratislavčanka a tento rok sa pre pandémiu rozhodla presťahovať do Popradu. Dlho pracovala v korporáciách, no ako sama v rozhovore tvrdí, práca vo veľkej firme ju nenapĺňala. V mladosti chcela byť archeologičkou, ale nakoniec sa vybrala ekonomickým smerom. Aj kvôli vlastnej skúsenosti sa rozhodla pomáhať mladým ľuďom s výberom povolania. V súčasnosti online formou lektoruje gymnazistov z rôznych kútov Slovenska.

Kvôli pandémii ste sa presťahovali z Bratislavy do Popradu. Prečo vám príde Poprad lepšie miesto na strávenie pandémie?

- Počas pandémie som zistila, že online svet je super, ale potrebovala som fyzický kontakt s ľuďmi. Extrovertov nabíja energiou príroda a ľudia. Nehovorím, že v okolí Bratislavy nie je príroda, ale bola preplnená ľuďmi. Na Železnej studničke je množstvo ľudí na meter štvorcový, v Tatrách sa stratia. Keďže som extrovert, priateľov som si tu našla. Chodím na turistiku a prechádzky a je to na nezaplatenie. Príroda mi dodáva pozitívnu náladu.

Predstavte si, že ste absolventka strednej alebo vysokej školy, nemáte za sebou veľa praxe a idete si počas pandémie hľadať prácu. Čo by ste robili?

- Vysvetlím to na vlastnom príklade. Mojím talentom je bádanie a skúmanie. V detstve som túžila pracovať v oblasti archeológie. Určite by som si v tomto prípade pozrela na internete top osobnosti v tejto oblasti. Načítala by som si knihy a zohnala materiály. Robila by som to už asi skôr, povedzme v druhom ročníku na gymnáziu, kedy si žiaci vyberajú povinne voliteľné predmety, takzvané semináre. Oslovila by som všetkých známych, o ktorých viem, že robia v oblasti histórie alebo archeológie. Keby som nevedela o nikom, napísala by som na facebook post, či niekto nepozná ľudí v tejto oblasti.

Ak by som mala jazykovú vybavenosť, zistila by som si všetky dostupné možnosti štúdia online. Na obohatenie vedomostí z oblasti archeológie a histórie by som využila aplikáciu Coursera, ktorá zahŕňa vedomosti z úplne všetkých odborov od matematiky až po umenie. Cez vzdelávacie videá tam vyučujú učitelia z najlepších univerzít sveta. Ak by som zistila, že neexistuje škola, ktorá by mi vyhovovala na Slovensku, hľadala by som dostupné školy v zahraničí, takisto by som hľadala možnosti za hranicami ako absolvent vysokej školy. Ak má človek jazykovú vybavenosť, neverím, že si nenájde prácu cez zahraničné firmy.

Aký má pandémia podľa vás dopad práve na mladú generáciu?

- Počas pandémie ma kontaktovali najmä podnikatelia v cestovnom ruchu či gastre. Nemám pocit, že by ma nejako kontaktovali mladí, ktorí prišli o prácu. Nie je však dobré, ak mladý človek stagnuje a nie je ochotný zmeniť prácu. Veľa ľudí sa teraz napríklad rozhodlo ísť na kurzy IT, ktoré preplácajú aj úrady práce. U väčšiny je dôvod práve pandémia. Hlavné je, aby ľudia neprepadávali do depresií a pasivity. Niekedy, keď mám gymnazistov na kamere, vidím, že idú do apatie. Hlavne na extrovertoch, ktorí čerpajú energiu zo stretnutia s inými ľuďmi, vidím, že majú smútok v očiach.

Ako vyzerá poradenstvo v čase pandémie?

- Skoro štyri roky som lektorovala online, takže mám s tým dobré skúsenosti. V súčasnosti mám skupinu gymnazistov, ktorých lektorujem online. Spoločne objavujeme ich vrodené talenty, hodnoty a skúsenosti s cieľom zladiť kariéru s ich prirodzenými zručnosťami. Počas poradenstva si okrem iného hovoríme, čo je náplňou rôznych povolaní. Keďže sa dosť zaoberám automatizáciou a robotizáciou, zároveň žiakom pomáham pochopiť, ktoré povolania zaniknú a ktoré nie je úplne vhodné ísť študovať.

Ktoré povolania to sú?

- Nie úplne sa oplatí študovať účtovníctvo. Takisto i právo, aj keď je to naozaj skvelý odbor, ale veľa vecí z právnickej brandže, najmä administratíva, notári či overovanie podpisov bude fungovať cez softvér. Niektoré povolania budú zanikať aj v oblasti medicíny– röntgeny či magnetickú rezonanciu budú tiež vykonávať roboty. Rovnako tak v bankách či u mobilných operátorov budú nejaké činnosti vykonávať roboty.

Pri cestovných agentúrach napríklad funguje chatbot, čo je vlastne robot, ktorý sa snaží na základe identifikácie vašej požiadavky, ktorú zadáte na web stránke, identifikovať, aký máte problém a vyriešiť ho. Takéto servisné základné operácie budú nahrádzané umelou inteligenciou. Samozrejme, automobilový priemysel je už v niektorých spoločnostiach taktiež skoro úplne automatizovaný.

Ktoré povolania sa oplatí študovať?

- Určite pôjdu do popredia IT povolania, ktoré vyžadujú naprogramovanie umelej inteligencie. Bude sa dariť výskumno-vedeckým povolaniam. Naďalej bude významný aj digitálny marketing a sociálne médiá. Určite neprídu o prácu psychológovia či terapeuti, lebo aj táto pandémia spôsobuje, že máme veľmi veľký nárast ľudí, ktorí potrebujú odbornú pomoc.

Čím by chceli byť mladí gymnazisti, s ktorými pracujete?

- Zatiaľ nie sú ovplyvnení pandémiou a nemyslia len na povolania, ktoré by sa dali robiť online. Nedávno som pracovala so skupinkou, kde sme mali budúceho profesionálneho trénera športu, ale aj žiaka, ktorý sa chce venovať masmediálnej komunikácii. V niektorých je ešte stále zažitá predstava od rodičov z éry socializmu, že najlepšie je študovať ekonómiu, medicínu a právo. Stále rezonuje, že budú lekári, lebo je to najlepšie. Medicína je svojím spôsobom aj poslanie, vidíme to teraz počas pandémie. Človek však musí mať predispozíciu na vytrvalosť. Zaujímavé je, že aj medzi gymnazistami sú remeselne zruční ľudia. Potom sú tam samozrejme IT nadšenci, budúci manažéri či umelci.

Chcú ísť smerom IT aj dievčatá?

- Môžem to ilustrovať skôr na príklade jedného kurzu, kde lektorujem budúcich programátorov a je tam veľký počet žien. Sledujeme aj veľmi rôznorodú vekovú kategóriu, ako napríklad ženy do 60 rokov, ktoré majú záujem o IT. Na kurz chodí asi 70 percent mužov a 30 percent žien. Takže vo svete IT sú úspešné aj ženy.

Hovoria žiaci napríklad aj o tom, že chcú byť youtuberi?

- Jeden tvrdí, že už aj je, má svoj vlastný kanál. Youtuberom v testoch väčšinou vychádza, že sú to podnikateľské typy, ktoré vedia presviedčať a motivovať ostatných a nemajú problém pred kamerou improvizovať. Niekedy sú to možno aj ľudia s vrodeným talentom obchodníka. Takisto sú na tom aj blogeri. Niekto možno nie je expresívny vo verbálnej komunikácii, ale vie dobre vyjadriť svoje postoje a názory cez písanie. V tom ich veľmi podporujem, lebo niekedy sú veľmi skromní a nechcú svoje blogy zverejniť.

Ako sa s nimi rozprávate o povolaniach ako je manažér či finančný analytik, ktoré pre nich môžu znieť veľmi abstraktne?

- Dôležité je, že deti veľakrát ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastajú. Pripravíme si strom, kde si spíšu povolania rodičov či starých rodičov. Ak dieťa vidí, že sú v rodine prevažne vedúce pozície, ako vedúci výroby alebo majiteľka malého obchodíka, má v rodine vzor manažéra a automaticky k tomu inklinuje. Vrodené nadanie sa však nemusí dediť. Na vysvetlenie jednotlivých povolaní často používam portál z úradu práce, kde je kartotéka zamestnaní a keď si napríklad zadáte prácu manažéra, vyhodí vám, aké musí mať tento človek vzdelanie či osobnostné predpoklady.

Raz som mala v skupine žiačku, ktorá si vybrala ako najdôležitejšiu hodnotu lojalitu. V skupine boli aj jej najlepšie kamarátky, ktoré povedali, že lojálna vôbec nie je. Poradenstvo je často aj o sebareflexii. Pre ňu to bola najdôležitejšia hodnota, ale vôbec nerozumela, čo lojalita znamená v pravom slova zmysle.

Neurážajú sa na vás ľudia, keď v nich objavíte aj zlé stránky?

- Áno, urážajú, niekedy mi vynadajú aj rodičia. Niekedy mi rodič aj „poďakuje“, lebo zistíme, že študent druhého ročníka vôbec nemal ísť na gymnázium a je napríklad veľmi talentovaný v elektrotechnike. Je to však výnimka. Mali sme aj študentku, ktorá na workshopoch nehovorila pravdu. Navonok chcela pôsobiť ako obľúbená a napomáhajúca, ale vo vnútri bola ako generál. Počas osobných stretnutí som to na nej videla z viacerých cvičení. Potom to aj uznala a jej kľúčová životná hodnota bola byť obľúbenou.

Stretávate sa často s tým, že rodičia dajú dieťa na gymnázium, lebo chcú, aby išlo na vysokú školu, a vy nájdete vlohy skôr na umenie alebo technické smery?

- Keď pracujem s viacerými skupinami z jednej školy a je tých študentov dokopy 20, tak je približne jedna pätina takých, ktorí nie sú na správnej škole. Snažíme sa, aby bolo poradenstvo zriadené už na základnej škole. Ak by sa robilo s ôsmakmi alebo deviatakmi, vyhli by sme sa tomu, že žiak skončí na gymnáziu. Niekedy je to pre rodiča najľahšia cesta a dosť často sú stredné odborné školy vnímané tak, že človek je „len učeň“.

Na jednej študijnej ceste v Dánsku som videla veľmi pekný príklad. Rozhodli sa asi dva roky robiť cielené reklamy v televízii a v rádiu, aby študenti nevnímali tak negatívne stredné odborné školy. Nakoniec sa to podarilo a dá sa povedať, že žiaci sa začali prihlasovať na odborné školy s radosťou, napríklad sa vyučia za stolára. Takéto profesie stále treba. Aj keď bude výroba automatizovaná, stále budú potrební ľudia, ktorí budú musieť niečo opraviť.

Stáva sa vám pri mladých ľuďoch často, že sa im potvrdí predpoklad na umenie alebo povolanie, ktoré je menej finančné ohodnotené, vedia, že sú v tom dobrí a aj ich to baví, ale rodičia ich nabádajú iným smerom, lekárskym alebo právnickým?

- Toto sa mi stáva veľmi často nielen u mladých, ale aj u dospelých klientov. Neveria potenciálu toho povolania, že ich môže uživiť. Robím pre to maximum a dávam ľuďom aj reálne príklady takých, ktorí sa tou profesiou živia a sú šťastní. Často, keď som mala aj rozhovory s rodičmi, veľmi silno pretláčali spomínané právo a medicínu. Jednej študentke som radila, aby išla študovať masmediálnu komunikáciu, ktorá zahŕňa veľmi veľa vecí od public relations, marketing až po dizajn. Jej rodičia silno pretláčali právo. Keď som ju stretla, povedala, že nakoniec na to právo šla, ale vo voľnom čase robí marketing pre jednu firmu. Myslím, že sociálne médiá, aj keď facebook začína upadať, budú stále fungovať.

Rodičia význam sociálnych médií ešte nemusia tak vnímať.

- Vždy im hovorím príklad jednej dámy, Ázijky Michelle Phan, ktorá si v mladšom veku začala nanášať rúž na pery bodkovacou technikou. Na jej videách sa zobrazujú reklamy iných firiem. Vďaka ich návštevnosti a zobrazeným plateným reklamám je dnes milionárkou. Verím, že niekto si povie, čo je to za práca? Samozrejme, okrem nanášania rúžu je aj expertkou v oblasti krásy.

Príkladom sú aj takzvaní streameri, ktorí sa nahrávajú pri tom, ako hrajú počítačové hry. Bežne sa odohrávajú na štadióne v Londýne ukážky najlepších hráčov počítačových hier sveta. Niekedy je tam aj desaťtisíc detí a tínedžerov. Veľmi radi si za to zaplatia lístok. Deti už nechodia do kín. Rodičia to možno nevidia, ale keď hrá dieťa strategickú hru, rozvíja si organizačné schopnosti, strategické myslenie, predvídavosť a možno aj logické myslenie. Keď hrá bojové hry, tiež musí uvažovať o stratégii boja.

Aké sú povolania, u ktorých sa ľudia boja, že ich neuživia?

- Väčšinou umelecké, v nich ľudia nevidia potenciál. Potom napomáhajúce profesie, či už učiteľ, kurátor, psychológ alebo terapeut, čo si stále spájajú so zárobkom. Na vlastnej skúsenosti musím povedať, že som bola v korporáte, mala som dobrý príjem, ale práca bola extrémna náročná. Ako však spoznáte, že človek robí prácu, ktorá ho teší? Ak sa vás niekto na ulici opýta, čo robíte, a ten človek odpovie jednou alebo dvoma vetami, nebaví ho. Ak odpovedá tak, že ho nestíhate zastaviť, je to jeho vysnené povolanie. Ja som išla z mojej pozície v korporáte o dve tretiny s príjmom dole. Možno nechodím na exotické dovolenky, ale napriek tomu som oveľa šťastnejšia. Ak sa ráno zobudíte a s nechuťou si zapínate počítač alebo idete otrávený do práce, nie je to práca, ktorá vás teší.

Ako mladí ľudia nad prácou premýšľajú? Idú smerom k tomu, aby ich práca uživila, alebo aby ich to bavilo?

- Niektorí vidia len vidinu zárobku, ale sú aj už takí, ktorí vidia, že povolanie nemusí byť len o peniazoch. Najmä u gymnazistov je ešte stále trend, že budú podnikať a nepôjdu ani na vysokú školu. Raz som mala študentku, ktorá bola naozaj chodiaca matka Tereza. Bola veľmi sociálne cítiace dieťa, mala súcit, trpezlivosť a pokoru. Rodičia ju chceli dať na fakultu manažmentu. Povedala som im, že pravdepodobne bude trpieť. Na základe kariérového poradenstva jej ako najvhodnejší smer vyšla psychológia, prípadne sociológia. Nakoniec sa tento odbor rozhodla študovať, čo je skvelé.