SMOLNÍK, SMOLNÍCKA HUTA. Otomár Vasilco je pamätník z baníckej rodiny, miestny nadšenec. Je pyšný na niekdajšiu banícku slávu Smolníka v okrese Gelnica, rovnako na výrobu svetoznámych cigár.
Cíti však krivdu, že obec má z toho len málo turistov, zatiaľ čo iné banské mestá na Slovensku zažívajú väčšiu slávu.
Vasilco v Smolníku prevádzkuje penzión. Stredoveká stavba s ikonickou ružovou fasádou ubytováva turistov a nadšencov histórie, ktorí si sem chodia obzerať miestne rarity.
Pozornosť si zaslúži budova bývalej tabakovej továrne, kedysi kráľovskej mincovne. Dávnejšie v nej sídlil aj banský inšpektorát.
Dnes je budova továrne v rukách súkromníka, ktorý obci poctivo platí daň z nehnuteľností, ale pracovné príležitosti do kraja nepriniesol. Investor dnes totiž potrebuje diaľnicu, aby niekam prišiel.
Hovorí sa však, že v časoch najväčšieho baníckeho rozkvetu bývalo v Smolníku viac ako šesť a pol tisíca obyvateľov. Dnes sa ich počet ledva blíži k tisícke.
V roku 2008 ešte tabaková továreň zamestnávala približne tisíc žien. Výroba cigár slúžila ako alternatíva k ťažkej práci v bani. Ak by sa chlapom pod zemou niečo stalo, investor dal ženám istotu, že prežijú aj bez nich.
Pre ilustráciu súčasnej situácie poslúži príklad - v miestnej materskej škole je dnes kapacita pre 120 detí, no navštevuje ju len 24 predškolákov. Údaje hovoria za všetko, Smolník čelí vyľudňovaniu.
Pandémia pritiahla ľudí
„Cigary na znak víťazstva fajčia politici aj športovci. Keď sa ich opýtate, odkiaľ ich majú, povedia, že z Kuby. A viete, že sa kedysi vyrábali v Smolníku?“ pýta sa Vasilco.
Stretávame sa koncom mája, kedy sa už pandemická situácia začína zlepšovať. Následne po víkende oznamujú „len“ 31 nových prípadov covidu.
„Viete, že sa Smolník počas pandémie na niekoľko mesiacov zaľudnil a ľudia z okolia sa tu cítili bezpečne? Tu sa uchýlili a bolo im dobre,“ opisuje Vasilco.
Z miestneho hostinca zatiaľ dolieha hudba. „Jaj, bože, co mam robic,“ hrá z rádia, akoby chcel autor pesničky popohnať miestnych k činu.
Zatiaľ však štamgasti len rýchlo vypijú svoje pivo „na stojáka“ pri výdajnom okienku a náhlia sa preč.
Liečivá voda bola v Smolníku
Vasilco ukazuje prázdnu fľašu, do ktorej sa plnila smolnícka voda. Mala preukázateľné liečivé účinky, vďaka čomu vznikli za kopcom kúpele Štós.
Vodou v Smolníku si kedysi liečili rany baníci. Jej zázračné schopnosti premieňať železo na meď zaujali aj alchymistu Paracelsa.
V 16. storočí strávil v Smolníku rok, aby si overil jej schopnosti. Meď sa získavala cementačným spôsobom. Bola to technológia, ktorá Smolník v stredoveku preslávila.
Kyslé banské vody už ostanú
Dnes je miestny potok charakteristický hrdzavým zafarbením a presakuje z neho do podzemia v okolí kyslá banská voda. Pod Smolníkom je miesto, kde do potoka pritekajú kyslé banské vody zo šachty Pech. „Tých vôd sa už nezbavíme,“ tvrdí Vasilco.
Jeho slová potvrdzuje profesorka Otília Lintnerová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorá so svojím tímom a študentmi pracovala v území opustenej bane Smolník v období rokov 1996 až 2014.
„Pyrit, ktorý sa ťažil v bani, sa hojne vyskytuje aj v okolitých horninách a oxiduje sa na kyselinu sírovú, ktorá okysľuje vody,“ vysvetľuje.
Banská činnosť tento proces urýchlila a od uzavretia bane sa síce spomaľuje, ale nezastaví sa a môže pretrvávať ďalšie desiatky rokov.
Jemnozrnné zrazeniny kovov tak už dlhodobo sfarbujú dno potoka na hnedo, sú čiastočne prenášané tokom pomocou sezónnych zrážok či povodní a môžu byť prenášané aj ďalej do Hnilca.
Riešenia nie sú jednoduché, ani rýchle
Profesorka Lintnerová s tímom počas niekoľkých samostatných projektov skúmala v Smolníku nielen vlastnosti vôd vytekajúcich z opustených banských diel, ale aj ich vzťah k okolitému prostrediu, haldám a odkalisku.
Sledovali tiež efektivitu nápravných opatrení, ktoré sa v okolí bane urobili.
Z výskumov vyplynulo, že opustené ložisko je potrebné monitorovať a to nielen z hľadiska kvality vody, ale je zároveň potrebné určiť miesta, kde by sa mala sledovať aj stabilita územia a manipulácia s existujúcimi banskými odpadmi.
Situáciu v potoku by podľa akademikov zlepšilo aj dlhodobé čistenie vytekajúcej kyslej banskej vody z bývalej šachty Pech a spod odkaliska v Smolníckej Hute.
Podľa Lintnerovej je po odbornej stránke problém v smolníckej lokalite dobre preskúmaný a porovnateľný s tvorbou kyslých banských vôd z iných ložísk z rôznych častí sveta.
Riešenia však nie sú jednoduché, rýchle a ani lacné.
Hodnotenie sanácie prostredia v roku 2015 po výskume akademikov preberali pod záštitou ministerstva životného prostredia geológovia zo sanačnej firmy Environcentrum.
Jej konateľ Peter Sekula upozorňuje, že kyslé banské vody vytekajúce zo zatopených štôlní stále patria medzi najväčšie environmentálne záťaže na Spiši.
Všetky vody tečú do Ružína
Ťažba v Smolníku síce bola ukončená v roku 1993, no oblasť sa stále kvôli kyslým banským vodám vytekajúcim zo starých šácht nachádza aj v registri environmentálnych záťaží rezortu životného prostredia v kategórii s najvyššou prioritou riešenia.
Kyslé banské vody vytekajú zo zatopenej šachty Pech na pomedzí Smolníka a Smolníckej Huty, kde sa nachádza aj miestne odkalisko.
„Po ukončení ťažby bolo zrevitalizované, odvodnené a nemalo by predstavovať významné riziko z hľadiska stability. Odteká však z neho banská voda s obsahom železa a stále vteká do potoka Smolník,” uvádza Lintnerová.
Kedysi terasovité územie vysoké 80 metrov, na ktorom vznikli haldy z materiálu z miestnych baní, je teraz zalesnené borovicami a ľudia tam chodia na strelnicu.
Situácia sa čiastočne stabilizovala aj po prvom zatopení šachty Pech, kde bol upravený režim povrchových vôd v blízkom okolí.
Karcinogénne riziko
Škodlivé látky sa z nej však stále dostávajú pod obcou Smolník do Smolníckeho potoka, ktorý odtiaľ tečie Smolníckou Hutou, Mníškom nad Hnilcom, Helcmanovcami a napokon smerom do Ružína.
Niekdajšia pýcha Smolníka, ktorým bolo baníctvo, teraz lokalitu a jej okolie síce zaťažuje, ale nedá sa vyslovene povedať, že je extrémne kontaminovaná a neobývateľná.
Kyslé banské vody vytekajúce zo starých šácht nepredstavujú bezprostredné nebezpečenstvo pre ľudí, no existujú spôsoby, akými sa k nim znečistenie z týchto záťaží dokáže dostať.
Register environmentálnych záťaží uvádza, že pri kontakte s vytekajúcou banskou vodou môže dôjsť k poleptaniu pokožky, očí, sliznice či tráviaceho systému a napríklad konzumácia lesných plodov z okolia smolníckych baní v sebe nesie karcinogénne riziko.
Potok bez života, ktorý tečie až do Ružína
Problematické by mohlo byť aj využívanie podzemnej vody. Smolnícka Huta a Smolník sú však zásobované vodovodom, ktorý privádza pitnú vodu cez Tereziánsku štôlňu z vedľajšej doliny.
S ťažkými kovmi vo vode sa teda miestni nikdy nemusia stretnúť.
Zatiaľ čo však riziká plynúce z kontaminovanej pôdy nevidieť ani ich necítiť, znečistenie potoka Smolník od miesta, kde sa doň vlievajú kyslé banské vody, je viditeľné na prvý pohľad – je bez života, s hrdzavým zafarbením.
Tu si treba uvedomiť, že znečisťujúce látky podľa registra environmentálnych záťaží z neho migrujú do Hnilca a napokon do Ružína, kde sa udržiavajú v jeho sedimentoch. Ani toto znečistenie v Ružíne však nevidno a nepáchne. Je doslova neviditeľné a nie jediné.
Text je súčasťou série článkov o ťažkých kovoch na Spiši ako pozostatok bývalej banskej činnosti. Texty vznikli s podporou grantu mládežníckeho občianskeho a mediálneho združenia Európsky dialóg. V minisérii vyberáme lokality, ktoré predstavujú na Spiši po banskej činnosti environmentálne záťaže s dopadom na vodnú nádrž Ružín.
(zdroj: Európsky dialóg)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
