RUŽÍN. V auguste 2016 nastal na Ružíne mierny chaos. Regionálna veterinárna a potravinová správa Spišská Nová Ves pri pravidelnej kontrole voľne žijúcej zveri a rýb zistila znepokojivú vec.

Zo všetkých odobratých a vyšetrených vzoriek rýb z Ružína bola jedna vyhodnotená ako nevyhovujúca pre prekročenie maximálnej hodnoty obsahu ortuti.
Na základe toho vykonali opakovaný odber vzorky na Hornáde. Výsledok bol negatívny.
Po medializácii správa o ortuti v rybách z Ružína vyvoláva otázky, ako to vlastne s ťažkými kovmi v obľúbenej rekreačnej oblasti je a do akej miery môžu byť ryby s ortuťou škodlivé pre ľudí.
Rozprávali sme sa s viacerými odborníkmi a prinášame základný prehľad štúdií výskytu ťažkých kovov v rybách z Ružína, ako sa do nich kovy dostávajú a aké potenciálne riziko môže predstavovať, ak si dá človek rybu z Ružína na večeru.
Ortuť až z Rudnian
Prítomnosť ťažkých kovov v usadeninách Ružínskej priehrady je fakt, na ktorom sa zhodujú viacerí odborníci i register environmentálnych záťaží.

Na dne Ružína sa usádzajú aj zlúčeniny ortuti, ktoré do Hornádu dlho pritekali a stále pritekajú napríklad Rudnianskym potokom.
Práve v jeho blízkosti sa kedysi spracovávala ruda s ortuťou ako vedľajším produktom, ktorú našli v rybách v nádrži počas uplynulých rokov viacerí odborníci.
Nadlimitné koncentrácie ortuti v rybách z ružínskej nádrže namerali napríklad v roku 2009 parazitológovia z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach.
„Vzhľadom na fakt, že ortuť sa kumuluje v sedimentoch neustále, už desiatky rokov, môžeme predpokladať jej vysoké koncentrácie aj dnes. Ide o starú environmentálnu záťaž, pozostatok rudných baní a ťažby,“ opisuje Tímea Brázová z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.
Ružín dopláca na banícku činnosť
Ružín je vyhľadávanou lokalitou rybárov a chatárov, ale v súčasnosti je skôr neslávne známy čiernymi príbytkami pri jeho brehoch či množstvom odpadkov naplavených z osád a dedín.

Znečistenie, ktoré sa ukladá hlboko na ružínskom dne priamo v jeho usadeninách, je však omnoho menej viditeľné, i keď ani zďaleka nie je jeho najmenším problémom.
Ružín dopláca už niekoľko desiatok rokov na niekdajšiu intenzívnu banskú činnosť na Spiši.
Ťažké kovy sa do nádrže dostávajú riekami z miest, kde prebiehali ťažba, spracovateľská činnosť, úprava a hutníctvo vyťažených rúd.
Aj keď baníctvo na Spiši definitívne zaniklo už po revolúcii, doteraz po ňom ostali kyslé banské vody, odkaliská, kde sa vyplavovali zvyšky zo spracovateľskej činnosti, a haldy materiálu z niekdajších baní.
Ťažké kovy v parazitoch
Predtým, než sa parazitológovia pred desiatimi rokmi pustili do skúmania prítomnosti ťažkých kovov v samotných rybách z Ružína, si všimli zaujímavú vec, ktorá ich k tomu naviedla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš