ŠTRBA. Obec Štrba ani naďalej nepozná riešenie problému stúpajúcej hladiny Štrbského plesa.

Voda z neho ohrozuje pivnice niektorých budov v jeho okolí a podľa starostu Michala Sýkoru (nezávislý) zaplavuje chodníky v juhovýchodnej a západnej časti.

Jeho hladina výraznejšie stúpla ešte vlani počas jesene. Sýkora povedal, že v tomto prípade nejde o kompetencie obce.

Riešenie tak síce chce nájsť, ale nie za obecné peniaze. Prioritou sú pre neho návštevníci, ktorí chodia k plesu, no poprechádzať okolo neho sa už nemôžu tak ako v minulosti. Problém spôsobuje umelý upchatý odtok.

Zlikvidovaný odtok

Pavol Kráľ, ekológ Štátnych lesov Tatranského národného parku na ochrannom obvode Štrbské Pleso, tvrdí, že nejde o prvú takúto situáciu.

„V minulosti tam bol prirodzený odtok, keď stúpla hladina, pretekalo to ako u každého jazera cez odtokový potôčik. Potom prišla koncom 19. storočia výstavba budov, cesty, trate zubačky a električky a odtok bol zlikvidovaný,“ povedal.

V snahe zabrániť zaplavovaniu budov sa tak vybudoval umelý odtokový kanál, ktorý bol neskôr napojený na verejnú kanalizáciu. Časom bol pre zanedbanú údržbu upchatý.

Keď v roku 1991 stúpla hladina plesa, kanál sa podarilo spriechodniť za pomoci potápačov. V roku 2007 sa však podľa Kráľa realizovala rekonštrukcia jedného z hotelov pri plese.

Povrchový odtok vtedy upchali, pričom jeho náhradným riešením bolo odčerpávanie vody a jej využitie pri zasnežovaní zjazdoviek na svahoch Soliska.

„Vďaka nemu klesla každú zimu hladina plesa takmer o pol metra a to bola dostatočná rezerva na prípadné letné vodné prívaly,“ poukázal ekológ.

Spriechodnenie odtoku

Potom však prišla pandémia, nezasnežovalo sa už tak ako v minulosti, vody sa odobralo menej a celkovej situácii nepomohlo ani daždivé počasie. Kráľ tak v súčasnosti vidí riešenie v spriechodnení starého storočného odtoku, prípadne v jeho nastavení o desať centimetrov vyššie.

K problematike stúpajúcej hladiny plesa sa už v posledných mesiacoch uskutočnili viaceré stretnutia.

Starosta Štrby sa chce ešte stretnúť s podnikateľmi, ktorí vlastnia budovy a hotely okolo jazera.

„Bude asi potrebná úprava chodníka. Staráme sa o trištvrte chodníka, a to od Vily Marína až po druhú stranu, teda východnú stranu hotela Kempinsky,“ dodal.

Súčasnú situáciu pozorne sledujú aj v spomínanom hoteli pri južnom brehu plesa.

„Vody v plese je určite viac ako po iné roky, ale na druhej strane v súvislosti so zvýšenou hladinou sme žiadne problémy nezaznamenali. Ani čo sa týka objektu, ani čo sa týka komfortu našich hostí,“ informoval predseda predstavenstva Best Hotel Properties Branislav Babík.

Nepôjde to rovnako ako pred rokmi

Pozemok, na ktorom leží Štrbské pleso, a vodu v plese spravujú Štátne lesy Tatranského národného parku. Ako ale vysvetlili, nie sú správcom v zmysle spravovania drobných vodných tokov so všetkými povinnosťami a kompetenciami.

„Ak hovoríme o riešeniach, v prvom rade treba povedať, že ide o prírodný stav a zároveň lokalitu v piatom stupni ochrany prírody. Nemôžeme len tak vziať hadicu, odčerpávať vodu a niekam ju liať,“ uviedol Peter Spitzkopf, vedúci odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAP-u.

Tie opakovane predstavili na viacerých stretnutiach tri možné riešenia problému. Prvým je spomínané opätovné spriechodnenie vyše storočného umelého odtoku, aby mohla odtiecť príliš zdvihnutá vodná hladina.

Tvrdia však, že dnes to už nevedia urobiť rovnakým spôsobom, ako to bolo v roku 1991.

Poukazujú na to, že podľa informácií z pracovného stretnutia z konca mája na Okresnom úrade v Poprade Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., Poprad, ako vlastník splaškovej kanalizácie a vlastník Čistiarne odpadových vôd v Poprade-Matejovciach nesúhlasila, aby sa voda z plesa vypúšťala do splaškovej kanalizácie, ako to bolo predtým.

Čistiareň by podľa záznamu taký nápor už nezvládla.

Odlievanie do potoka

Ďalšou možnosťou je podľa lesníkov to, že by sa voda v mieste, kde sa odoberá na zasnežovanie, reverzným spôsobom mohla odčerpávať do Mlynického potoka.

Na to by však potrebovali súhlas Štátnej ochrany prírody. „Je to najefektívnejšie momentálne riešenie, ale uznávam, nemusí byť najsprávnejšie z pohľadu ochrany prírody a dopadu na Mlynický potok a jeho povodie,“ dodal Spitzkopf.

Posledným navrhovaným riešením je vytvoriť prirodzený odtokový kanál. Štátne lesy pripomenuli, že na tieto kroky je potrebný súhlas a príslušná výnimka zo zákona o ochrane prírody a krajiny.

Pomôže TMR?

Stabilizovanie hladiny plesa odčerpaním vody prostredníctvom čerpadiel využívaných na zasnežovanie predstavuje podľa Igora Rattaja, predsedu predstavenstva spoločnosti Tatry mountain resort, pod ktorú patrí lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese, skôr možnosti technického riešenia ako systémového prístupu.

„Musíme si v prvom rade uvedomiť, že Štrbské pleso nie je rybník, ktorý raz ročne alebo podľa potreby vypustíme a napustíme. Stále je to horské pleso, ktoré má svoju jedinečnú faunu, históriu, je chránené a tak by sa k nemu malo aj pristupovať. Je v našich technických možnostiach pomôcť hladinu znížiť, ale v prvom rade musí Správa TANAP-u povedať, či je to nutné. Ja si myslím, že nie,“ vysvetlil.

Trvalým riešením podľa neho nie je ani využitie pôvodného prepadového potrubia. Zaplavovať kanalizáciu trvale veľkým množstvom vody je podľa neho nielen technicky neprípustné, ale vypúšťanie vôd do splaškovej kanalizácie je aj spoplatnené.

„Objekty v okolí, ktoré boli postavené pred sto rokmi na moréne a teda nad hladinou plesa, sú vďaka múdrosti staviteľov v bezpečí. Úsek chodníka, ktorý pri juhozápadnom miernom brehu aktuálne voda zaplavuje, sa dá bez problémov obísť. Nerozumieme teda úplne rozruchu, ktorý okolo zvýšenej hladiny vznikol,“ poznamenal Rattaj.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš