VYSOKÉ TATRY. Dnes sú to vyhľadávané tatranské turistické miesta. Poskytujú oddych, aj orosené občerstvenie tým, ktorí už zdolali nejaký kopec. A ak je to potrebné, aj strechu nad hlavou. Obľúbené tatranské chaty však majú za sebou aj bohatú minulosť. Viete, po kom majú svoje mená?
Zo Smokovca urobil vyhľadávané letovisko
Je najmenšia, najstaršia a mimoriadne obľúbená. Veď kto si z Hrebienka nezašiel na populárnu Rainerku, ako keby v Tatrách ani nebol.
Útulňa stojí na Starolesnianskej poľane a koncom 19. storočia ju dal postaviť Ján Juraj Rainer, potomok nemeckých prisťahovalcov zo Spišskej Soboty, dnešnej časti Popradu.
Jeho otec bol mäsiarom a aj Ján sa spočiatku uberal týmto smerom. Popri mäsiarni si však časom s manželkou Alžbetou otvorili aj reštauráciu. A odtiaľ bol len kúsok k ďalším podnikateľským zámerom.
V roku 1833 si Rainerovci od grófa Štefana Csákyho prenajali komplex kúpeľných budov pod Slavkovským štítom. Táto tatranská osada s liečivým prameňom dala základ dnešnému Starému Smokovcu.
Rainerovci toto prvé tatranské letovisko sprístupnili širokej verejnosti a postarali sa o jeho rozvoj.
Dali postaviť turistické chodníky na Hrebienok, k Peknej či Slavkovskej vyhliadke, zriadili altánky, upravili pramene a postavili aj vodovod. Pribudli nové hostince a turistické ubytovne.
Jána Juraja Rainera preto historici právom označujú ako prvého úspešného podnikateľa v cestovnom ruchu vo Vysokých Tatrách.
Prvá tatranská zubačka vyrazila zo Štrby pred 125 rokmi a poháňala ju para Čítajte Keďže nové turistické chodníky priviedli ľudí z Hrebienka k Vodopádom Studeného potoka a odtiaľ na ďalšie vysokohorské túry, dostali Rainerovci ďalší dobrý nápad. Na Starolesnianskej poľane dali vybudovať útulňu, ktorá by turistom v prípade potreby poskytla prístrešie.
Nešlo o komplikovanú stavbu. Budova z kameňa s malými okienkami a jednou miestnosťou mala rozmery 5 x 5,5 metra. Otvorili v roku 1863 a hneď ju aj pomenovali po Jánovi Rainerovi.
Po jeho smrti však výrazne schátrala a v roku 1884 takmer zanikla. Obnovili ju až po roku 1997. Odvtedy ju má v prenájme tatranská legenda, nosič a horal dušou i telom Peter Petras, ktorý z nej urobil obľúbenú tatranskú atrakciu.
Chatu mu znárodnili, vraj bol kapitalista
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
