V roku 1971 sa uskutočnila prvá úspešná československá expedícia na pakistanskú Nanga Parbat s nadmorskou výškou 8 125 metrov. Z niekoľkočlenného družstva sa na samotný vrchol dostali iba dvaja - Bratislavčan Ivan Fiala a podtatranský rodák Michal Orolin.
Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Pre vysoký počet obetí je neslávne známa ako Hora smrti. Smrť v nej našiel aj brat slávneho horolezca Reinholda Messnera Günther.
Na prelomový výkon československej expedície a na ťažkosti spojené s výstupom na pakistanskú horu si zaspomínal Michal Orolin (78). Ten bol aj súčasťou prvej slovenskej expedície na najvyšší vrch sveta Mount Everest v októbri 1984.
Vysvetlite všetkým nehorolezcom, v čom spočíva krása tohto športu.
- Športu som sa venoval od detstva. Hral som futbal aj rôzne hry, cvičil som. Šport nebol pre mňa ničím novým. Keď som mal pätnásť rokov, dostal som sa do gymnastického oddielu, kde som robil športovú gymnastiku a veľmi sa mi to páčilo. Chodil som aj do Tatier, v trinástich rokoch som vystúpil na Slavkovský štít. Keď som mal asi dvadsať rokov, stretával som sa s jedným kamarátom, ktorý mi začal rozprávať o horolezectve a lezení. Začal som liezť a zistil som, že pre mňa je horolezectvo zaujímavé všetkým - pohybom, premýšľaním, nádhernou prírodou. Samozrejme, riziko a nebezpečenstvo som mal stále rád. Začal som sa tomu naplno venovať a v priebehu niekoľkých rokov som sa prepracoval k tomu, že som sa stal úspešným horolezcom.

Predsa len ide o nebezpečnú činnosť často na hrane života a smrti. Čo vás viedlo k tomu zdolávať najvyššie hory sveta?
- Horolezectvo je adrenalín. Ja som vždy zbožňoval riskovať a horolezectvo mi splnilo všetko to, čo vo mne bolo a čo mi bolo dané asi už od narodenia. Liezol som, darilo sa mi a po niekoľkých rokoch som sa dostal do horolezeckej slovenskej a československej špičky. Takto som sa dostal do väčších hôr - na Kaukaz a do Álp. Čím väčšie hory, tým väčšia krása, tým väčšie problémy, tým väčší adrenalín. To všetko mi prinášalo uspokojenie, ale uspokojovalo ma aj kamarátstvo. Veľmi málo som liezol sólo, vždy som vyhľadával na lezenie dobrého partnera a kamaráta. Po výstupe človek zíde dole a má sa s kým podeliť a porozprávať o tom. Hory dávajú človeku obrovskú možnosť rozmýšľania a kladenia si otázky - prečo? Človeka to nesmierne nakopne.
Cez hranicu osemtisíc metrov som prešiel štyrikrát. Zanechalo to vo mne celoživotné stopy a iný pohľad na svet, na kamarátov a ľudí. Keď prídete z hôr dole, len ťažko chápete ten zmätok, čo tu je. Myslím si, že tam hore sa žije čistejšie ako tu dole.
Pred päťdesiatimi rokmi ste s Ivanom Fialom vystúpili na Nanga Parbat v Pakistane. Čí to bol nápad pokoriť túto horu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš