SPIŠSKÉ VLACHY. „Teta Jana začala mať zdravotné problémy. Prišlo sa na to, že má nejaký problém s obličkami,“ začína svoje rozprávanie 35-ročná Janka Tomášková zo Spišských Vlách.
Mama jednej dcéry v máji darovala svoju obličku rodinnej kamarátke, ktorej nepovie inak ako teta Jana.
„Neviem podrobnosti jej diagnózy, ale detailne si pamätám, ako pred minuloročnými Vianocami prišla k nám a povedala, že riešením jej choroby by bola transplantácia obličky. Okrem možnosti, že by ju lekári zapísali na zoznam čakateľov, a ona by čakala na obličku od mŕtveho darcu, tu bola aj druhá možnosť,“ vysvetľuje energická žena.
Idem do toho
Druhou možnosťou bolo darovanie obličky od žijúceho človeka, napríklad od niektorého člena rodiny, známeho, kamaráta.
„Obličku môže príbuznému darovať iný príbuzný, je medzi nimi genetická súvislosť. Potom je tu ešte emočná spriaznenosť. Nemusia byť splnené obe. Napríklad manželia spĺňajú emočnú spriaznenosť, ale nie genetickú. Orgán vám môže darovať kolega, priateľ,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Korzár bývalý primár transplantačného oddelenia UNLP Ľubomír Beňa (dnes výkonný riaditeľ UNLP pre liečebno-preventívnu starostlivosť, pozn. red.).
To bol aj prípad dvoch Janiek. „Keď teta Jana povedala, že by jej obličku mohol darovať niekto živý, zo mňa spontánne vyšlo, že idem do toho.“
Najmladší darca bol 10-dňový novorodenec, jeho srdce zachránilo život chlapca v Bologni Čítajte Séria vyšetrení
V čase, keď lekári šesťdesiatničke Jane navrhli transplantáciu, už rok chodila na dialýzu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
